Slovensko v morovej pasci

Od chvíle, čo sa objavil africký mor ošípaných na južných hraniciach Slovenska, bolo len otázkou času, kedy zasiahne našich poľnohospodárov.

14.08.2019 20:00
debata (1)

Krajina sa s nákazou mocuje už tretí týždeň a môže sa pripraviť podľa všetkého na dlhý a drahý zápas. Zrádzajú ju totiž tí, čo by si mali dávať pozor v prvom rade, samotní chovatelia ošípaných. Najmä malí.

Vysmievať sa ľuďom vo chvíli, keď im zo zákona nemilosrdne vytiahnu choré zviera z chlieva a zabijú, je nepatričné. Napospol ide o drobných hospodárov, ktorí si už po generácie vylepšovali príjmy chovom prasiatok. Vždy im boli úradné kontroly proti srsti, za socializmu nenávideli odovzdávanie krupónov, jednoducho všetko, čo súviselo so snahou štátu mať prehľad o každom chvoste.

Lenže s africkým morom nie sú žarty. V Číne aj vo Vietname vyzabíjali milióny ošípaných a ešte stále nemajú situáciu pod kontrolou. Niet zatiaľ inej pomoci, ako sa vírusovej choroby zbaviť, iba likvidovať zvieratá v ohniskách nákazy.

Zvíťaziť nad morom znamená dve veci: byť nekompromisní voči tým, čo porušujú prísne zooveterinárne pravidlá, a nešetriť na ochrane.

Slovensko vybočilo z radu, keď prvé prípady zaregistrovali v domácich chovoch, a nie medzi diviakmi. Napokon stopa viedla aj tak do lesa či na pole, do prirodzeného životného priestoru diviakov. Práve ony boli prvotným zdrojom infekcie a súčasne s nimi ľahkovážni chovatelia.

Pravdaže, ľahko sa mudruje a radí nešťastníkom, čo všetko mali urobiť. Povinnosť registrovať chovy bojkotovali, hádam z nevedomosti či zo vzdoru, ale najhoršie zo všetkého je, že s ľahkým srdcom chodili na polia či dokonca vyháňali zvieratá do lesa! To už bolo zahrávanie si s ohňom a skončilo sa katastrofou.

Odškodniť či neodškodniť každého, hoci aj neregistrovaného, to v tejto chvíli nie je kľúčová otázka. Áno, ľudia utrpeli škody, aj jedno prasa má pre dôchodcu alebo nezamestnaného obrovskú cenu. Lenže ten, kto sa dáva na chov prasiat, nesie aj zodpovednosť a tá dostala na frak.ň Ohrozené sú veľké farmy, tie, čo poctivo plnia rolu zásobovateľov trhu čerstvým mäsom. Rastie po ňom dopyt, lebo nie je prešpikované antibiotikami ako to, čo produkujú farmy na západ od slovenskej hranice.

Dospeli sme k nebezpečnému bodu. Buď situáciu zvládneme ako v susednom Česku, alebo to nadlho zabalíme s chovom ošípaných. Zvíťaziť znamená dve veci: byť nekompromisní voči tým, čo porušujú prísne zooveterinárne pravidlá, a nešetriť na ochrane. Naozaj platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Krajina je vo vojne s nepriateľom, ktorý síce nezabíja ľudí, mor je na človeka neprenosný, no spôsobuje obrovské hospodárske škody.

Česi minuli na likvidáciu tejto choroby vyše tristo miliónov korún. Nemilosrdne a systematicky poľovali v okolí Zlína na diviaky. Teraz ich ide na juhovýchode krajiny loviť aj Slovensko. Ozývajú sa hlasy, či toto opatrenie nemalo prísť dávno predtým, prinajmenšom vlani. V tejto chvíli ide vlastne o zbytočnú otázku.

Dôležité je zabrať teraz, dostať pod kontrolu samo ohnisko nákazy a nedopustiť, aby mor postupoval na západ. Keby sa tam dostal, bolo by naozaj zle. Pre malých aj veľkých. Vláda, ktorá rokuje o všelijakých balíčkoch, by na jednom, tom antimorovom, nemala šetriť.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #diviaky #mor ošípaných #chov prasiat #drobní hospodári #choré zviera #zooveterinárne pravidlá