Truban horí

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Michal Truban má moje uznanie. Podarilo sa mu niečo, čo pred ním nikomu.

Z chlapca-miništranta, ktorý objavil liberalizmus a zarobil veľké peniaze a za všetko je vďačný ľuďom okolo seba, je motivačný rečník bez vkusu a sociálneho citu, vulgárny kritik „robošov“, účastník podivného psychedelicko-okultného festivalu, kde si šľachta, plebs a otroci zo Silicon Valley resetujú mozgy, pre svojich voličov z červených denníkov klamár.

To všetko sa mu podarilo za 100 dní, čo sa stal predsedom strany.

Odteraz až do volieb bude on, Beblavý a každý z jeho kandidátky čeliť otázke, ktoré drogy to presne užíval, kedy a koľko, či náhodou ešte nie aj tamtú, však viete. To sa len tak nevidí, bravo.

Najviac ma z CV nášho nového politika zaujal festival z americkej púšte Burning Man, na facebooku koluje diskreditačné video z Marcinovej talk-show, kde o tom sám štýlom chichi-chacha hovorí.

Netušil som, že taká nihilistická tuposť môže existovať, že existuje vrstva, ktorá za túto „kreatívnu kultúru“ ochotne platí 400 dolárov za vstupenku, že do omrzenia skloňuje adjektívum radikálny (ciele festivalu: radical inclusion, radical self-reliance, radical self-expression...), že dokáže spojiť drogy, nahotu, orgie a občiansku spoločnosť, to všetko s ajtí prednáškami a zasvätenými diskusiami zo silikónového sveta, Bože môj!, rozum sa zastavuje.

Kreatívne duchovno z Burning Mana. Foto: phoenixlilly/flickr.com

A na záver, keď si užili všetkých rituálov, vzájomného obdarovávania sa, navštívili púštny chrám – pozor, blížime sa k pseudo-náboženskému vrcholu – vystavenú figúru spália, Burning Man.

Strašne rád by som si vypočul nášho nekonformného lídra, ktorý nosí vždy a zásadne košeľu jednej farby s rovnako zahnutým rukávom, čo presne cítil, akú duchovnú myšlienku mu toto podujatie dalo, čomu sa v tom púštnom chráme klaňali.

Ale pozor, toto nie je humor. Stranícky slogan Prichádza zmena sa mení na varovanie.

Čo za životný štýl nám to práve odhaľujú naši progresívci?

A nie, prosím vás, neporovnávajte ho s Procházkom, ani drogový festival s alkoholom, Truban stojí vyššie, je to kategória mimozemšťanov, ktorí tu žijú s nami. (Ak stále váhate, použite vyhľadávače, dozviete sa viac. Upútavka: článok z denníka Sun.)

Drogy sú na Slovensku problém, krátko sa o ňom hovorilo pred ostatnými komunálnymi voľbami v Bratislave, už pred piatimi rokmi sa meraniami zistilo, že je v Bratislave prekvapivo zvýšená spotreba pervitínu, kokaínu či marihuany. Že to ohrozuje nielen životy a rodiny dotknutých, ale nás všetkých – kontaminuje to vodu, ohrozuje ryby. Keby boli v našej politike nejakí konzervatívci, tak by už dávno o téme hovorili, ak má niekto podobnú ašpiráciu, mal by Trubanovu rukavicu zdvihnúť a začať hovoriť o sprísnení a väčšej ochrane v téme. Potrebujeme Lex Truban.

<

Vyvrcholenie Burning Mana v roku 2004, foto:wikimedia

Lenže táto téma nevrhá tieň len na progresívneho CEO Trubana, nášho burning mana, ale aj na jeho okolie.

Kde bolo tam bolo, boli kedysi časy, keď tunajší liberalizmus reprezentovali ľudia ako Mikuláš Dzurinda, Ivan Šimko či Zuzana Martináková. A čuduj sa svete, hoci neboli takí progresívni ako Michal Šimečka, Zora Jaurová, Ondrej Prostredník či Martin Dubéci, občas sa vedeli ozvať a mať navzájom iný názor, verejne.

To naši progresívci stále nevedia. Pozerajú sa na Burning Mana a nikto z nás netuší, čo si myslia.

Takto sa správajú zamestnanci, nie politici.