Poézia proti násiliu

Útlosť knižiek je pre edíciu Mušľa vo vydavateľstve Modrý Peter typická, no nikdy to neplatí aj pre ich obsahovú náplň. Zásluhu na tom má vždy, prirodzene, autor veršov, ale aj editor Peter Milčák a estetickosť kníh dotvárajú ilustrátori (tentoraz Palo Macho).

Karolovi Chmelovi, básnikovi a prekladateľovi zo srbčiny, chorvátčiny, slovinčiny a najmä z poľštiny, vyšlo niekoľko básnických kníh, ktoré vedia čitateľa vždy niečím prekvapiť – nápaditou kompozíciou a formou vytvorenia textov a zaujať obsahom. Karol Chmel dokáže na malej ploche vypovedať veľa, niektoré básne zminimalizoval do rozsahu aforizmov či sentencií.

Verše tejto knihy nepotrebujú interpunkciu, práve naopak, môžeme obdivovať krásne veršové presahy. Zaujme aj autorova lexika, keď účelne využíva internacionalizmy, odborné výrazy a reálie. Aj toto vytvára v jeho básňach epické pasáže. („17. apríla 2007 v novom sade otvorili / retrospektívnu výstavu nazvanú / vladimir kopicl / autor sa v rozhovore sám definoval / ako istý druh relatívne / zložitého bunkového automatu / ktorý už 57 rokov úspešne / funguje / bez podstatnejších entropických / a podobných disfunkčných / momentov“)

Lyrický hrdina blúdi po svete (Japonsko, Bosna, Osvienčim, Čína, Macedónsko, Česko, Francúzsko...) prostredníctvom vlastnej skúsenosti alebo aj bez priameho poznania, pomocou predstáv a asociácií, do navštívených teritórií vkomponováva autentické osobnosti (napr. J. Barnes, G. Flaubert, M. Todorovič, R. Mc Gough, B. Patten, D. Kiš, D. Drndić), ktoré ho samými sebou, no zväčša svojou tvorbou zaujali. Charakterizuje podstatu ich osobnosti a diela a veľmi zaujímavé metafory sú zväčša odrazom „príbehu“ krajiny či terénu – napríklad: „kde leží / ostrov patmos...“ s kláštorom sv. Jána a jaskyňou Apokalypsa, na ktorom zomrel apoštol Ján. S tým sa viažu aj spomienky lyrického hrdinu na udalosti, ktoré v ňom zanechali silnú citovú alebo estetickú stopu (napr. M. Adamčiak). Osobitnú pozornosť venuje G. Flaubertovi, D. Kišovi (Hommage ´a danilo kiš) a P. Repkovi, ktorému napísal báseň (Cesta je prach a štrk a udupaná hlina) a ktorého tri verše („Beda Vám, priatelia púští, / ktorí sa vraciate, / kde ste boli“) predstavujú motto v tejto Chmelovej knihe. Aj z tohto spôsobu tvorenia vieme, dozvieme sa, čo lyrického hrdinu upútalo z umenia, osobitne z literatúry, a na čo aj po rokoch si nielen spomína, ale vytvára asociácie s dneškom.

V tejto Chmelovej knihe čitateľ pomerne ľahko odhalí leitmotív, ktorým je pohyb, beh. Ten autorovi kompozične umožňuje prechádzať rokmi, stáročiami, skúmať človeka, charakterizovať ho a dôjsť k pravde, že vždy bol dobrý i zlý. Tento spôsob mu dáva možnosť vkomponovať do textov verše proti násiliu, rasizmu, genocíde, fašizmu. Vykresľuje ťažký obraz zániku pozitívnych tradícií, zdravého životného prostredia a dobrých vzťahov („sladké ruky / umyli mi / kyslé dažde“; „a po studenej / vojne prichádza / globálne oteplenie“). Konfrontácia toho, čo bolo dobré, s tým, čo je teraz zlé, je silná.

Karol Chmel je však invenčný – za reálnou kulisou konkrétnej činnosti a dejov minulosti sa skrýva dnešok, súčasné pomery práve tou kulisou dokáže skritizovať či odsúdiť, nebadane, nenásilne sa kriticky pozerá na politickú a spoločenskú situáciu vo svete („na sviatky zástavy / nasiaknu dažďom // dni predtým a dni potom / zhustnú do fráz / plných mechaniky popráv / a zmŕtvychvstaní // transparentne sa podpisujú dohody / transparentne sa porušujú / prach sadá na zožltnuté mapy // čas trvá na svojom“). Autor však ide aj hlbšie, keď prostredníctvom samozrejmých, stereotypných, hoci často až tragických javov vyjadruje pravdu o ľudskom živote a jeho nezvratiteľných istotách – je to téma smrti, prirodzenej i násilnej, prirodzenej i zbytočnej, tragickej („môj brat už dvadsať rokov kráča po vode / občas naňho v noci / myslím // najmä vtedy / keď v izbe zhášam svetlo / nenarodeným deťom“).

Pod názvom Chmelovej básnickej knihy Platforma je podtitul, ktorý je istou parafrázou významu slova driftovať. Chmelov lyrický hrdina sa necháva bezmocne unášať prúdom skúseností, spomienok, asociácií a reflexií. Na relatívne malej ploche mocného prúdu sa môžeme s ním ocitnúť aj my.

(...) „to by bolo asi tak v stručnosti čo si pamätám / zabudnutého je oveľa viac“, napísal Karol Chmel v jednej z básní.

Karol Chmel: Platforma, Modrý Peter 2018