Viem,
prečo vtáčie krídla letia vzduchom,
trávou sa lúka farbí v úvrati.
Viem,
jak je ťažko, ako jednoducho
na cestu vkročiť, späť sa nevrátiť.
Viem,
prečo dúha pije do sýtosti
a prečo hlúpe slovo zabolí.
Len ja viem,
ako môj smiech spravodlivých zlostí
a búri tých, čo šťastní neboli.
Viem,
ako dýcha brázda vyoraná,
ako sa perlí po prílive pláž.
Len ja viem,
prečo teraz zaspávam až zrána,
keď sa mi s túžbou smelo prizeráš.
Len ja viem,
prečo váham vstúpiť za prah básne,
nenúkam obraz, iba prázdny rám.
Len ja viem,
ako mi je s tebou úzko krásne
a ako márne si ťa vyčítam.
Marta Podhradská (1949), poetka, novinárka, redaktorka, prekladateľka a politička, knižne debutovala zbierkou básní Ďaleko na dosah (1980).
Prítomnú báseň som vybral z vydania Marta Podhradská: Divé stromy (Print-Servis, Bratislava 1997).