Mnohí bádatelia zdieľajú názor, že k významným katastrofám nevyhnutne dochádza na konci zodiakálnych vekov; posledná katastrofa, ku ktorej došlo v priebehu posledných dní veku Raka, spôsobila významnú zmenu v rotácii osi našej planéty. Dôsledkom tejto zmeny potom bola svetová potopa. Keďže znamenie Raka je ovládané Mesiacom, úloha tohto nebeského telesa tu je jasná, rovnako ako jeho súvislosť s Homérovým bájnym strieborným či matriarchálnym vekom, ktorý trval v častiach Európy a Stredného východu až do začiatku „patriarchálnych“ útokov zo „severu“. Počiatok týchto invázií sa podľa mnohých autorít datuje medzi roky 3000 a 1200 pr. n. l., pričom druhý dátum je považovaný za ich ukončenie.
V svetle predchádzajúcich informácií môžeme bezpečne zaradiť dlhú a rozmanitú históriu Egypta do jej príslušných astrologických kategórií. Rovnako tak i závery, ku ktorým dospel Schwaller de Lubicz, sa stávajú úplne jasné. Najstaršie chronologické tabuľky, ktoré boli nájdené v priebehu vykopávok, zaznamenávajú minulosť raného Egypta mnoho tisíc rokov dozadu. Nanešťastie obsahujú tiež rad nezrovnalostí, aby si zaslúžili dôveru vedcov, hoci je v nich nepochybne obsiahnuté zrnko pravdy. Dozvedáme sa z nich napríklad, že v histórii Egypta bolo veľmi dlhé obdobie, kedy bol Egypt ovládaný netérmi či bohmi, po ktorom nasledovalo rovnako dlhé obdobie, kedy sa Egypt dostal pod vládu takzvaných Šemsu-Hor, alebo „nasledovníkov Hóra“.
Schwaller de Lubicz prehlasuje za najhodnotnejší dokument týkajúci sa prehistórie Egypta takzvaný Turínsky kráľovský papyrus, ponúkajúci úplný zoznam kráľov, ktorí vládli nad Horným a Dolným Egyptom od Meniho až po Novú ríšu. U každého kráľa je takisto uvedená dĺžka jeho vlády. Avšak prvé stĺpce tohto papyrusu boli zasvätené prehistorickému obdobiu, ktoré predchádzalo kráľa Meniho, a obsahovali zoznam desiatich netérov, pričom každý z nich mal svoje meno vpísané do kartuše, ktorou uvádzal papyrus a včela – symbol Horného a Dolného Egypta – za menom potom nasledovala doba jeho vlády. Väčšina týchto údajov však bohužiaľ chýba. Po netéroch nasledoval zoznam kráľov, ktorí vládli pred Menim, a takisto trvanie ich vlády, zatiaľčo zostávajúce fragmenty uvádzajú, že tu bolo uvedených deväť dynastií, ktorými podľa Schwallera de Lubicz boli:
... (úctyhodní) z Memfisu, úctyhodní zo Severu a konečne Šemsu-Hor, čo sa obvykle prekladá ako „spoločníci Hóra“. Posledné dva riadky sa našťastie zachovali takmer nedotknuté a práve tak i údaje týkajúce sa počtu rokov:
„... úctyhodní Šemsu-Hor, 13 429 rokov
Vlády až po Šemsu-Hor, 23 200 rokov (celkovo 36 620), kráľ Meni.“16
Donelly a ďalší špekulujú o tom, či „netéri“ boli pôvodní atlantskí kolonisti, oni záhadní „boží synovia“, ktorí sa spojili s „dcérami ľudí“ (to znamená s domorodou populáciou), čím vytvorili „Nefilim“ alebo „Šemsu-Hor“, obrích polobohov, ktorých „božím synom“ porodili dcéry ľudí, ako sa uvádza v knihe Genesis 6,4. Táto zmienka zostala neskoršími vydavateľmi nezmenená a pochádza pravdepodobne z dlhšieho a veľmi starého fragmentu. Nie je možné sa ubrániť pocitu, že v tejto skladačke ešte niekoľko dielov chýba a že potrebujeme nájsť hmatateľnejšie dôkazy, aby sme získali jasnejší obraz egyptskej predynastickej histórie.
Pokiaľ sa jedná o chronológiu, bádatelia majú tendenciu vzhľadom k nedostatku pôvodných zdrojov upravovať dáta, ktoré sú dostupné z najrôznejších zdrojov (z ktorých niektoré sú veľmi pochybné), aby podporili svoje vlastné obľúbené teórie; to vyústilo v rad domnelých dát, čo sa týka počiatku civilizácie v Egypte a príchodu týchto záhadných „kolonistov“ na pôdu Chemu. Tieto údaje sa pohybujú od 30 000 rokov po 15 000 rokov pr. n. l. Podľa Hérodota, ktorí získal túto informáciu od jedného zo svojich egyptských sprievodcov, vznikol Egypt, keď „slnko vyšlo dvakrát tam, kde teraz zapadá, a dvakrát zapadlo tam, kde teraz vychádza“; to je pasáž, v ktorej neskorší bádatelia vidia súvislosť s precesnými cyklami. To by zaraďovalo založenie Egypta do doby asi 36 000 rokov pr. n. l., čo bezpochyby podkopáva dôveryhodnosť mnohých záverov ortodoxnej vedy. Avšak údajne celosvetovo najstaršia známa vytesaná postava človeka, ktorá posúva do minulosti dôkaz ľudskej schopnosti vytvárať symboly, bola objavená asi na úrovni veku 32 000 rokov v jaskyni v Hohlensteine v západnom Nemecku. O niekoľko rokov neskôr získali pracovníci múzea do daru prekrásne vyrezávaný leví ňufák zo slonoviny, nájdený v rovnakej jaskyni, ktorý dokonale pasoval k soške!17 Archeologický výskum prebiehal pod vedením Elisabeth Schmidovej a nálezy neskôr potvrdili Joachim Hahn, H. Muller-Beck, W. Taute a R. Wetzel. Tí, ktorí majú záujem o ďalšie podrobnosti, môžu nájsť celkový referát o tomto náleze v mojej knihe Pašati a Ľudia krištáľu.
- pokračovanie -
Murry Hope
Odkazy
16 Temple: cit. titul ad 1., str. 64
17 R. E. Witt: Isis in the Graeco-Roman World (Ísis v grécko-rímskom svete), str. 198.
Ďalšie časti nájdete na tejto adrese.
SÍRIUS A SÚVISLOSTI, vydavateľstvo PRAGMA 2009
Preložila Hedvika Vlasová
Preklad z češtiny: Sokol
Knihu môžete objednať na tejto adrese
