Panáčik

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Tak to už asi naozaj bude pravda a Tomáš Drucker založí politickú stranu. Už aj verejne sa ozývajú ľudia, ktorí potvrdzujú, že od neho dostali ponuku.

Dnes prebehla médiami informácia, že s ponukou na vstup do jeho pripravovanej strany bola oslovená rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská. Vraj to zvažuje. Už dlhší čas sa hovorí aj o ďalších menách. Napríklad o exministrovi kultúry Markovi Maďaričovi či členoch poslaneckého klubu Mosta Martinovi Fedorovi a Kataríne Cséfalvayovej.

Po tom, čo Tomáš Drucker neslávne skončil ako minister vnútra, keď nebol schopný odvolať policajného prezidenta Tibora Gašpara a nakoniec ho niekoľkými tlačovkami na tému jeho rodinného pozemkového biznisu dorazil Igor Matovič, sme na neho zabudli už aj my novinári.

Nejaké tie šumy, že chce založiť vlastnú stranu, sa síce sporadicky objavili, ale nikto ich nebral vážne. Až sa tesne pred letom objavil prieskum dôveryhodnosti politikov, v ktorom Drucker skončil tretí po premiérovi Petrovi Pellegrinim a prezidentke Zuzane Čaputovej.

Exminister sa po tomto prieskume začal prezentovať ako vážny hráč, ktorý môže ešte zamotať pomery na politickej scéne. Vyhlásil, že sa touto dôverou cíti povzbudený, nechce ju sklamať a cez leto vyráža za ľuďmi, s ktorými chce diskutovať o zmenách, ktoré táto krajina potrebuje.

Lenže len máločo je zradnejšie ako to, keď sa z jedného prieskumu vyvodzujú ďalekosiahle závery. Aj v prípade toho spomenutého prieskumu, ktorý Druckera tak pozitívne naladil, treba byť skôr opatrný a voliť preventívny skepticizmus. To znamená brať ho v tejto chvíli viac ako sociologickú anomáliu než reálny odhad jeho politických šancí.

Tomáš Drucker okrem peňazí a možno ešte manažérskych zručností nedisponuje ničím, čo je pre úspech politickej strany dôležité.Zdieľať

Dôvodov je niekoľko: Tomáš Drucker okrem peňazí a možno ešte manažérskych zručností nedisponuje ničím, čo je pre úspech politickej strany dôležité.

Je to technokrat bez osobnej charizmy, ktorý nedokáže elektrizovať voličov. Nie je to človek typu Harabina, ktorý dokáže vyvolať emócie, polarizovať, ale tým pádom aj mobilizovať. Nereprezentuje ani žiadnu silnú ideu, ktorá mu pomohla tento hendikep prekonať. Tak ako to funguje pri niektorých ďalších lídroch nových strán, ktorí síce tiež nevynikajú charizmou (Michal Truban), ale zachraňuje ich výtlak ideológie (v tomto prípade progresivizmu), pod ktorej hlavičkou išli do politiky.

Ani na efekt hladu po zmene nemôže Tomáš Drucker staviť. Je nemožné, aby sa on ako dvojnásobný minister vo vládach Smeru stal odpoveďou na toto volanie.

Samozrejme, budú tu aj sklamaní voliči Smeru, ktorí sa budú rozhliadať po iných alternatívach. Fešácky uhladený Drucker bez chuti a zápachu však nestelesňuje nič z toho, prečo títo ľudia kedysi volili Ficovu stranu.

Jedinou jeho záchranou môže byť, že sa mu ešte pred parlamentnými voľbami podarí okolo seba vyskladať hviezdny tím. Zatiaľ tomu však nič nenasvedčuje. Politici, ktorých mená sa v súvislosti s novou stranou Tomáša Druckera zatiaľ objavili, majú už svoje najlepšie časy v politike za sebou.

Čiže ak sa v najbližších týždňoch po boku Tomáša Druckera neobjaví niekto rangu Pellegriniho, má jeho strana potenciál maximálne na to, aby v predvolebnom čase zohrala úlohu okrajového panáčika. Takého, ktorý síce spestrí hru, ale na jej priebeh a výsledok bude mať len minimálny vplyv.

Nakoniec, je celkom dobre možné, že na to už exminister počas svojich letných potuliek Slovenskom prišiel aj sám.

Foto: TASR/Pavol Zachar