Demokratov vedie Biden, Gabbardová je vzadu. Na katastrofu v Iraku sa zabudlo

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Odhady počtu civilistov, ktorí zomreli počas vojny v Iraku, sa pohybujú od 151-tisíc do 655-tisíc. Navyše v nej zahynulo ďalších 4 491 amerických vojakov.

Mozhgan Savabieasfahani, toxikológ z University of Michigan, zorganizoval v Iraku niekoľko výskumných expedícií, aby zmeral kontamináciu a znečistenie, ktoré stále otravujú ovzdušie a vodu z niekoľkých ton munície použitej vo vojne. Na uznanie toho, čo štúdie zistili, netreba žiadne odborné znalosti: stále sú veľmi rozšírené choroby a príšerne často sa vyskytujú vrodené poruchy. U nás doma je ťažké zmerať, koľko ľudí zápasí s vážnymi zraneniami a posttraumatickou stresovou poruchou.

Prínosy z vojny sú stále prchavé, hlavne ak vezmeme do úvahy, že jej zdôvodnenie – zbrane hromadného ničenia, napojenie Saddáma Husseina na al-Káidu, ambícia vytvoriť demokraciu západného štýlu s hlavňou pri spánku – sú „prinajlepšom zahmlené“. To je citácia zo záveru Komisie 9/11 k tzv. dôkazom prepájajúcim Irak so skupinou Usámu bin Ládina, ktorá bola strojcom najhoršieho teroristického útoku v americkej histórii.

Joe Biden dnes nemusí vysvetľovať svoju podporu vojne v Iraku, ale správanie na verejných podujatiach. Akoby americká politická kultúra považovala bozkávanie žien na zátylok za vážnejší prečin než katastrofálnu vojnu.Zdieľať

Pri vyhodnocovaní hlúpych a barbarských rozhodnutí je vojnu v Iraku ťažké prekonať. Ťažké je aj vyrovnať sa jej finančným nákladom, ktoré podľa nedávnej štúdie z Brown University stúpli na 1,1 bilióna dolárov.

Gore Vidal raz prekrstil svoju krajinu na „Spojené štáty amnézie“, čím chcel povedať, že Američania žijú v neustálom stave opice: „Každé ráno sa prebúdzame s tým, že sme zabudli, čo sa stalo počas predchádzajúcej noci.“

Vojna v Iraku sa skončila len pred deviatimi rokmi, no vzhľadom na to, že povedomie o nej v médiách a politických debatách akosi chýba, zdá sa, akoby k nej ani nedošlo. Zatiaľ čo rodiny smútia za svojimi deťmi, novorodenci sa rodia s nezvratnými deformáciami a veteráni sa s hrôzou pokúšajú zaspať, americká politická trieda – mnohí z tých, ktorí presvedčili verejnosť o oprávnenosti tejto vojny – sa posunula ďalej. Keď vôbec spomenú Irak, urobia to tak, akoby sa dopustili malej chyby, akoby sa veľké počty mŕtvych a rozsiahla deštrukcia podobali slabému odpalu v golfe.

Je odsúdeniahodné, že zatiaľ čo dochádzalo k fiasku Roberta Muellera, Demokratická strana, horlivá po akomkoľvek kritickom hodnotení Trumpovho neetického správania, si sotva všimla, že Mueller vo svojej predchádzajúcej funkcii riaditeľa FBI zohral malú, no významnú úlohu v presvedčovaní krajiny ísť do vojny v Iraku.

Mueller svedčil pred Kongresom, že „iracký program zbraní hromadného ničenia predstavuje jasnú hrozbu pre našu národnú bezpečnosť“. Takisto varoval, že Saddám môže „teroristom dodávať rádiologický materiál“ na účely zostavenia jadrovej bomby. Ak necháme bokom špekulácie o Muellerových zámeroch a predpokladáme, že jeho úmysly boli tie najlepšie, je bizarné či dokonca nebezpečné zaobchádzať s ním ako s prorokom, ak sa v tejto otázke života a smrti mýlil.

K téme:
Debaty demokratických prezidentských kandidátov: strana sa posunula doľava

Oveľa horšie než vytváranie Muellerovho kultu je to, že sa odmieta preskúmať bezútešná zahraničná politika u Joea Bidena, súčasného hlavného kandidáta Demokratickej strany na prezidenta USA. Spomedzi demokratických senátorov bol Biden v tom čase najodhodlanejším podnecovačom k vojne. Opakovane tvrdil, že Amerika „nemá na výber a musí eliminovať túto hrozbu“, ktorú predstavoval Saddám Hussajn. Ako predseda senátneho Výboru pre zahraničné veci mal jedinečný vplyv.

Bývalý viceprezident dnes tvrdí, že jeho „jedinou chybou bola dôvera k Bushovej vláde“, čím naznačuje, že k podpore vojny bol privedený podvodom. Nie je to také presvedčivé, ako si myslí. Po prvé: vyvoláva to otázku – nemohli by sme nominovať niekoho, kto sa nenechal podviesť? Po druhé: jeho logika sa rozpadá pri pohľade na jeho nedávne rozhodnutie najať Nicholasa Burnsa, bývalého veľvyslanca USA pri NATO, ako zahraničnopolitického poradcu pre svoju kampaň. Aj Burns bol hlasným stúpencom vojny v Iraku. Novinári by sa mohli Bidena opýtať, či aj Burns bol podvedený. Je Bidenov štáb zhromaždením dôverčivých hlupákov?

Médiá namiesto toho Bidena grilujú pre jeho kladenie rúk a objímanie žien na verejných podujatiach. Kritika Bidenových „nevhodných dotykov“ sa tak pritvrdila, že kandidát zverejnil samostatné video, aby vysvetlil svoje správanie. Akoby morálne štandardy americkej politickej kultúry považovali bozkávanie žien na zátylok za vážnejší prečin než katastrofálnu vojnu.

Jedna z dvoch debát kandidátov Demokratickej strany na prezidenta USA v televízii CNN 31. júla 2019.

V prieskumoch verejnej mienky je ďaleko za Bidenom kongresmanka z Havaja Tulsi Gabbardová. Ona jediná z demokratickej scény umiestnila kritiku amerického militarizmu do centra svojej kampane. Gabbardová ako veteránka z vojny v Iraku a viacnásobne vyznamenaná majorka Národnej stráže havajskej armády ponúka inteligentný a humánny pohľad na oblasť zahraničných vecí.

Veteránka z vojny v Iraku a kongresmanka Tulsi Gabbardová pomenovala filozofiu zmeny režimov ako „katastrofálnu“. Jej morálna priezračnosť je v politickej hmle prezidentskej arény zriedkavá.Zdieľať

Filozofiu zmeny režimov pomenovala ako „katastrofálnu“, prihovára sa za vyjednávanie s nepriateľskými zahraničnými mocnosťami a podporuje redukciu útokov dronmi. Zaväzuje sa, že ako prezidentka USA by ukončila americkú prítomnosť v Afganistane.

Keď sa Chris Matthews Gabbardovej opýtal na Bidenovu podporu vojne v Iraku, odpovedala: „Bol to nesprávny hlas. Ľudí ako ja, ktorí sme sa po 11. septembri zapísali do armády, oklamali. Boli sme zradení.“

Jej morálna priezračnosť je v politickej hmle prezidentskej arény zriedkavá. Varuje pred prijatím „masky humanitárneho ospravedlnenia vojny“ a poznamenáva, že len zriedkakedy dochádza k tomu, že americké bombardovanie a obsadenie krajiny naozaj presadí slobodu alebo ochranu ľudských práv.

Gabbardovej postoje sú výrazne lepšie než tie u iného mladého veterána v kampani Peta Buttigiega. Starosta South Bendu nedávno pre magazín New York povedal, že jedným z jeho najobľúbenejších románov je Tichý Američan, a dodal, že jeho autor Graham Greene „upozornil na nebezpečenstvo dobre myslených intervencií“.

Buttigiegove šance na víťazstvo v demokratických primárkach sa zdajú malé a v literárnej kritike sa nevyzná. Tichý Američan robí oveľa viac, než je len kladenie otázok o intervenciách. Ide o nemilosrdné odsúdenie americkej výnimočnosti a sprievodnej ľahostajnosti k utrpeniu Vietnamcov.

Američania dúfajúci v mier nemôžu byť spokojní ani so súčasným osadenstvom Bieleho domu. Prezident Trump ohrozil svet, keď odstúpil od jadrovej dohody s Iránom. Podobne alarmujúce bolo, keď za národného bezpečnostného poradcu vymenoval Johna Boltona, ktorý Donaldovi Rumsfeldovi vytvára výzor Mahátmu Gandhího.

Ak si nikto nevie spomenúť na vojnu, ktorá sa skončila ani nie pred deviatimi rokmi, a demokratické primárky majú pre Tulsi Gabbardovú iba málo priestoru, ako bude krajina reagovať, keď budúci prezident vyhlási potrebu odstrániť hrozbu?Zdieľať

Otázku použitia svojej armády Amerika úmyselne ignoruje, čím odhaľuje bankrot v srdci svojej politickej kultúry. Ešte horšie je, že to nevyhnutne vedie k ďalším vojnám.

Ak si nikto nevie spomenúť na vojnu, ktorá sa skončila ani nie pred deviatimi rokmi, a demokratické primárky majú pre Tulsi Gabbardovú iba málo priestoru, ako bude krajina reagovať, keď budúci prezident a predseda senátneho Výboru pre zahraničné veci vyhlásia, že nemajú inú možnosť, len odstrániť hrozbu?

Norman Solomon, novinár a zakladateľ Institute for Public Accuracy, odpoveď na túto otázku poznal. Uviedol ju v názve svojej knihy o tom, ako médiá zaobchádzajú s rozhodnutiami americkej zahraničnej politiky: K vojne došlo ľahko (War Made Easy).

Copyright: The American Conservative, pôvodný text: Tulsi: A Living Reminder of Iraq’s Liars and Apologists. Uverejnené so súhlasom redakcie, preložil L. Obšitník.

Viac článkov z The American Conservative nájdete tu.