Kto prihlasuje SZČO do Sociálnej poisťovne?
Živnostník a ani iná SZČO nemá povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne. Platí to pre začínajúce SZČO i pre SZČO, ktoré danú činnosť vykonávajú dlhšie časové obdobie. Sociálna poisťovňa týmto SZČO písomne oznamuje vznik, resp. zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia (povinné poistenie) a pri vzniku tohto poistenia oznámi aj vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného na povinné poistenie, dátum splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a údaje týkajúce sa úhrady poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Tieto údaje je Sociálna poisťovňa povinná oznámiť SZČO v lehote 20 dní od vzniku povinného poistenia.
Kedy mi prvýkrát vznikne povinné poistenie?
Ak príjmy SZČO zo samostatnej zárobkovej činnosti (hrubé príjmy bez odpočítania výdavkov) za predchádzajúci rok presiahli zákonom stanovenú hranicu (každý rok sa mení), k 1. júlu (ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak k 1. októbru) vzniká povinné poistenie a je povinná platiť poistné. Ak fyzická osoba nemá 18 rokov, povinnosť platiť poistné na povinné poistenie jej do dovŕšenia 18 rokov veku nevznikne – bez ohľadu na výšku príjmov, ktoré dosiahla.
Ako budem vedieť výšku poistného?
Ak živnostníkovi vznikne povinné sociálne poistenie, Sociálna poisťovňa vypočíta vymeriavací základ, z ktorého ho bude platiť: na nemocenské poistenie 4,4 %, na starobné 18 %, na invalidné poistenie 6 %, do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ vypočíta takto: Čiastkový základ dane (neznížený o zaplatené poistné): koeficient 1,486 : 12. SZČO je povinná pri platení poistného uvádzať variabilný symbol, ktorý jej pridelila Sociálna poisťovňa. Okrem neho uvedie správne aj špecifický symbol a číslo účtu pobočky. Poistné sa platí za predchádzajúci mesiac – do ôsmeho dňa nasledujúceho mesiaca. Pri platbe poštovou poukážkou alebo bankovom prevode sa špecifický symbol uvádza v tvare mesiac a rok (napr. 072019), pri platení poistného trvalým príkazom je špecifický symbol v tvare 88. Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako stanovený minimálny vymeriavací základ (na rok 2019 je to 477 eur) a vyšší ako maximálny vymeriavací základ (na rok 2019 je to 6 678 eur).
Ako sa platí poistné pri súbehu živnosti a zamestnania?
Ak má poistenec uzatvorených viac poistení – ako SZČO a súčasne aj ako zamestnanec, poistné platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu (hrubý príjem), ktorý dosahuje ako zamestnanec. Ak súčet oboch vymeriavacích základov nepresahuje maximálny mesačný vymeriavací základ (6 678 eur), platí poistné v plnej výške aj ako zamestnanec, aj ako SZČO. Ak je súčet vyšší ako maximálny mesačný vymeriavací základ, ako zamestnanec platí poistné v plnej výške a ako SZČO platí poistné z rozdielu medzi maximálnym vymeriavacím základom a vymeriavacím základom zo zamestnania. V prípade, že je hrubý príjem zamestnanca rovnaký ako maximálny vymeriavací základ alebo je vyšší, ako SZČO už neplatí poistné na povinné nemocenské, starobné ani invalidné poistenie. Poistné do rezervného fondu solidarity však SZČO platí vždy a z celého jej vymeriavacieho základu (najviac z maximálneho vymeriavacieho základu).
Na aké dávky má živnostník nárok a za akých podmienok?
Dočasná pracovná neschopnosť: Nárok na ňu má od prvého dňa péenky. Musí mať však včas a správne zaplatené poistné. Správne vyplnené a podpísané Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (diel II) doručí SZČO osobne alebo poštou čo najskôr pobočke Sociálnej poisťovne, v ktorej je prihlásená na poistenie. Pri skončení práceneschopnosti doručí Hlásenie o skončení péenky (diel IV). Ak práceneschopnosť pokračuje v ďalšom mesiaci, doručí Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. lístok na peniaze), ktorý vystaví ošetrujúci lekár. Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v dôsledku úrazu (akéhokoľvek), SZČO je povinná k žiadosti o nemocenské priložiť vyplnené a podpísané tlačivo Hlásenie úrazu na účely nemocenského. V prípade, že má viac poistných vzťahov, z ktorých si chce uplatniť dávku nemocenské (je napr. povinne nemocensky poistená ako SZČO, ale je aj zamestnaná), ošetrujúceho lekára požiada o vystavenie dvoch Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pozor: Počas práceneschopnosti SZČO nie je povinná platiť poistné, ale povinné poistenie jej trvá. Ak by však práceneschopnosť trvala dlhšie ako 52 týždňov, po uplynutí tohto obdobia by sa jej povinné poistenie prerušilo. Prerušenie povinného poistenia oznamuje príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom Registračného listu FO – do ôsmich dní od prerušenia. Po ukončení práceneschopnosti nahlási obdobným spôsobom ukončenie prerušenia.
Narodenie dieťaťa a dávka materské: Na dávku materské má nárok, ak trvá nemocenské poistenie a spĺňa podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Do 270 dní možno zarátať akékoľvek ukončené nemocenské poistenie. Pobočke Sociálnej poisťovne treba doručiť rodný list dieťaťa len v prípade, ak je poistenec cudzinec alebo dieťa nie je zapísané do matriky v Slovenskej republike. SZČO poberá materské spravidla 34 týždňov, ak je osamelá matka 37 týždňov. Matka, ktorá porodila dve a viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, sa poskytuje materské 43 týždňov. Počas poberania materského platí vylúčenie povinnosti platiť poistné.
Ošetrovanie člena rodiny: Na dávku ošetrovné má SZČO v prípade potreby osobného a celodenného ošetrovania člena rodiny nárok od prvého dňa potreby ošetrovania, ak je nemocensky poistená a má včas a riadne zaplatené poistné. Ošetrovné sa vypláca najviac za 10 dní, počas ktorých neplatí SZČO poistné na povinné poistenie, platí jej vylúčenie povinnosti platiť poistné. Ak potreba ošetrovania trvá dlhšie ako 10 dní, SZČO nahlási Sociálnej poisťovni prostredníctvom Registračného listu FO prerušenie poistenia – do ôsmich dní od prerušenia a po ukončení potreby ošetrovania v rovnakom termíne ukončenie prerušenia poistenia.
Aké povinnosti SZČO vzniknú pri pozastavení živnosti?
Ak pozastaví prevádzkovanie živnosti alebo výkon činnosti, je povinná oznámiť Sociálnej poisťovni prerušenie povinného poistenia do 30 dní od pozastavenia živnosti alebo výkonu činnosti prostredníctvom Registračného listu FO. Poistné uhradí len za obdobie do dňa prerušenia poistenia. Po ukončení prerušenia sa povinnosti SZČO voči Sociálnej poisťovni posudzujú podľa toho, či k 1. júlu kalendárneho roka, ktorý predchádza dňu, keď obnovila živnosť alebo výkon činnosti, dosiahla zákonom stanovenú hranicu príjmu.
Aké pokuty hrozia, ak neplatím včas a v správnej sume poistné?
Ak poistné nie je zaplatené včas alebo je zaplatené v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne. Penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako päť eur. Za porušenie povinností môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura, pričom pri ukladaní pokuty zohľadní závažnosť porušenia povinnosti. Živnostník môže dostať pokutu za oneskorené oznámenie prerušenia poistenia vo výške 0,03 až 3,32 eura za každý deň omeškania.
Ako si môžu živnostníci kontrolovať platby poistného?
Aktuálny stav platieb na sociálne poistenie si môžu sledovať aj cez tzv. Saldokonto. Táto elektronická služba im poskytuje prehľad o aktuálnom stave ich „účtu“ (či majú nedoplatok, alebo preplatok) a či uhrádzajú poistné v správnej výške. Rovnako získajú prehľad predpisov poistného generovaných na základe spracovaných daňových priznaní, podľa ktorých si skontrolujú to, „koľko majú zaplatiť“. Prostredníctvom Saldokonta si teda môžu sledovať aj svoje nové či upravené platby poistného od 1. júla a ktoré je potrebné uhradiť do 8. augusta. Na získanie prístupu k elektronickej službe Saldokonto stačí s dokladom totožnosti navštíviť pobočku a podpísať dohodu o elektronickej komunikácii. Táto služba je bezplatná, SZČO pri jej vybavovaní dostane na počkanie aj tzv. GRID kartu. Ak už má GRID kartu na prístup do inej elektronickej služby Sociálnej poisťovne, napr. k Individuálnemu účtu poistenca, GRID karta mu zostáva rovnaká. Služba Saldokonto je prístupná po prihlásení do elektronických služieb Sociálnej poisťovne (e-Služby) a je možné ju využívať kedykoľvek on-line.
Ako vstúpiť do elektronických služieb Sociálnej poisťovne pomocou elektronického občianskeho preukazu?
Sociálna poisťovňa pripomína, že od júla 2019 sprístupnila verejnosti novú možnosť prihlásenia sa do svojich elektronických služieb prostredníctvom občianskeho preukazu s elektronickým čipom – tzv. elektronickou identifikačnou kartou (eID). Zároveň zostáva v platnosti aj doterajší spôsob prihlásenia pomocou tzv. GRID karty. V záujme bezproblémového a neprerušovaného využívania e-Služieb Sociálna poisťovňa preto naďalej vydáva klientom na ich požiadanie aj GRID kartu. Súčasný používateľ e-Služieb, ktorý má pridelenú GRID kartu, si môže aktivovať prihlasovanie pomocou eID priamo na portáli e-Služieb s využitím tejto GRID karty, a to bez toho, aby musel osobne navštíviť pobočku Sociálnej poisťovne. Nový (budúci) používateľ e-Služieb si môže zriadiť prihlasovanie pomocou eID alebo GRID karty, ale iba pri osobnej návšteve pobočky. Nový spôsob prihlásenia pomocou eID sprístupňuje Sociálna poisťovňa ako bezplatnú a dobrovoľnú možnosť.
Rozhoduje o zániku povinného poistenia daňová strata?
Pre vznik povinného poistenia nie je rozhodujúce, či v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vykázala SZČO stratu alebo zisk. Pri posudzovaní vzniku povinného poistenia sa prihliada výhradne na celkový hrubý príjem, teda na príjem bez odpočítania výdavkov. Ak samostatne zárobkovo činná osoba mala na základe daňového priznania za rok 2018 príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 5 724 eur, je od 1. júla 2019 (resp. od 1. októbra, ak požiadala o odklad daňového priznania) povinná platiť poistné bez ohľadu na to, že nemala základ dane, ale v riadku 48 daňového priznania vykázala stratu. Ak je SZČO v strate, určí sa jej vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie v sume minimálneho vymeriavacieho základu. Nový minimálny vymeriavací základ (aj nový maximálny vymeriavací základ) je platný vždy na obdobie kalendárneho roka, t. j. od 1. januára do 31. decembra. Pre rok 2019 platí minimálny vymeriavací základ v sume 477 eur, od 1. januára 2020 v sume 506,50 eura. Zo sumy 477 eur platí samostatne zárobkovo činná osoba poistné vo výške 158,11 eura (z vymeriavacieho základu 4,4 % na nemocenské poistenie, 18 % na starobné poistenie, 6 % na invalidné poistenie a 4,75 % do rezervného fondu solidarity).