Často kladenou otázkou je, kedy musí samostatne zárobkovo činná osoba začať platiť odvody. „Až po podaní prvého daňového priznania. Povinnosť platiť poistné takejto osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti je vyšší ako zákonnom stanovená hranica,“ priblížila Jana Hrabková z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne. Informáciu o vzniku povinného poistenia spolu s výškou vymeriavacieho základu na platenie poistného a so sumou poistného oznamuje konkrétnej osobe samotná Sociálna poisťovňa.
Už 8. augusta budú musieť živnostníci prvý raz zaplatiť poistné po novom. Výška povinných odvodov totiž závisí od ich príjmov za predchádzajúci rok. "Poistné na sociálne poistenie, ktoré platí povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné,“ povedala Hrabková. V prípade, ak deň splatnosti pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.
Odvody musia platiť všetci, ktorí za minulý rok dosiahli príjem z podnikania vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
Ešte stále je veľa ľudí, ktorí platia poistné z minimálneho vymeriavacieho základu. Často si neuvedomujú, že im v budúcnosti vznikne nárok na nízke dávky, či už nemocenské pri vážnom ochorení, alebo dôchodkové, napríklad nízka suma starobného dôchodku.
Čo však v prípade, ak takýto človek ochorie alebo ide do penzie a nemá zaplatené odvody včas a v správnej výške? Sociálna poisťovňa na neplatenie upozorní. Predpíše tiež penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici alebo zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly.
„Samostatne zárobkovo činné osoby musia mať poistné zaplatené najneskôr v posledný deň mesiaca, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku. Ak majú dlh na poistnom, nárok na nemocenskú dávku im môže vzniknúť len v prípade, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov, je v úhrne nižšia ako 5 eur. Ak je dlh vyšší, nárok na nemocenskú dávku priznaný nebude. Žiadateľ ju teda nedostane,“ dodala Hrabková.