Ako sa expertne kamufluje, keď vláda potrebuje nereálny rozpočet

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Na tento rok si vláda naplánovala, že rozpočet verejnej správy skončí s mínusom jedno euro. Teda, že budeme mať vyrovnaný rozpočet. No odhady z polovice roka už hovoria, že máme nasmerované k sekere 975 miliónov eur, teda až jedno percento HDP (júlový prepočet Rady pre rozpočtovú zodpovednosť).

Plánovaný vyrovnaný rozpočet pritom nebol nezmyselný. Ekonomike sa darí a dnes máme historicky najnižšiu nezamestnanosť. No ešte výpovednejší je pohľad na zamestnanosť, teda na podiel dospelých ľudí, ktorí reálne pracujú.

Tu sme výrazne zlomili slovenský rekord. Dnes reálne pracuje až 72 percent ľudí, výrazne viac ako napríklad počas boomu pred krízou (v roku 2007 to bolo 67 percent, o rok neskôr 69 percent).

Z hľadiska potenciálu príjmov rozpočtu sme teda blízko maxima, z ktorého štát môže ťažiť pre svoje príjmy a šetriť na dávkach a platbách poistného. Nikto nevie, ako dlho sa ekonomike bude takto dariť, jemné zakolísanie už zrejme prichádza. Napríklad oceliarsky a zrejme aj automobilový priemysel čaká skôr horší druhý polrok, pokles priemyselnej produkcie v Nemecku začína byť výrazný.

Ak je rozpočet v mínuse, keď je ekonomika na vrchole, bude mať ešte väčší problém, akonáhle nastane spomalenie.

Rekordný prepad

Pre výrazné zhoršenie rozpočtu by sme mohli mať pochopenie, ak by sa deficitom prefinancovala dôležitá reforma alebo masívna investícia do diaľnic či inej infraštruktúry. Nič z toho však za zhoršením deficitu nie je.

Prepad pritom bude nezvyklo vysoký. Podľa doterajšieho vývoja to vyzerá, že namiesto deficitu mínus jedno euro to ku koncu roka môže dobehnúť na mínus miliardu. Ak by to dopadlo plus mínus takto, išlo by v histórii slovenských verejných financií o najväčší prepad oproti cieľu, s výnimkou rokov 2009 a 2010, keď verejné financie rozbila finančná kríza.

Ako sa robí finta, aby sa dalo viac míňať

Oblafnúť rozpočet tak, aby sa dalo minúť výrazne viac, ako sú príjmy, pritom nie je úplne jednoduché. Jeho tvorba je pomerne ostro sledovaná. Reálnosť rozpočtu posudzujú aj zahraničné inštitúcie, predovšetkým Európska komisia, ktorej sa aj naša vláda dosť bojí, pretože nám môže nariadiť rozličné opatrenia, vrátane udelenia pokút.

Preto aj nafukovanie rozpočtu má svoju nuansovitú technológiu.

Najprv treba povedať, že vláda môže míňať aj tie peniaze, ktoré do rozpočtu neprídu. Jednoducho ministerstvá míňajú toľko, koľko im určí schválený rozpočet. Je úlohou štátnej pokladnice a agentúry, ktorá predáva naše dlhopisy, aby bolo na účtoch dosť peňazí.

Ak je rozpočet v mínuse, keď je ekonomika na vrchole, bude mať ešte väčší problém, akonáhle nastane spomalenie.Zdieľať

To, koľko ministerstvá môžu reálne podľa zákona minúť, sa preto nastavuje teoretickým odhadom toho, koľko peňazí do rozpočtu príde. Ak sa plán príjmov nesplní, neznamená to automaticky, že ministerstvá musia míňať menej. Dôležité je, aby v rozpočte bol napísaný pekný odhad príjmov, a ministerstvá môžu míňať aj peniaze, ktoré ani neprídu. Pripíše sa to na dlh.

Urobiť si ten „pekný“ odhad príjmov však nie je úplne jednoduché. Samozrejme, kľúčovým údajom pri zostavovaní rozpočtu je odhad toho, ako sa bude dariť ekonomike. Od toho závisí, koľko dávok a podpôr bude treba vyplatiť, za koľkých ľudí bude štát platiť poistné a koľkí naopak do rozpočtu budú prispievať, a tiež, aká bude ziskovosť a dane firiem.

Proti čachrovaniu s odhadmi rastu ekonomiky sa však dnes vieme dobre brániť. Odhady o raste ekonomiky totiž ministerstvo musí zo zákona konfrontovať s analytikmi z rozličných inštitúcií, od NBS, SAV, ale aj s analytikmi z komerčných bánk. Tak sa podarilo docieliť, že ministerstvo financií pri tvorbe rozpočtu vychádza zo spoločného konsenzu expertov (veľmi zjednodušene povedané).

Podobne experti odhadujú aj to, aké budú daňové a odvodové výnosy pre štát.

Keď teda chcú analytici ministerstva financií opticky zvýšiť odhadované príjmy, aby k nim mohlo napasovať zvýšené výdaje, musí meniť iné údaje, ako sú dane a odvody.

Ako na to

Napríklad na tento rok naplánovala vláda až nezmyselne úsporný scenár, ako budú hospodáriť mestá a obce, ktorých výsledky sa tiež rátajú do verejného hospodárenia, no inak s nimi vláda rozpočtovo nič nemá. Podobne optimisticky ministerstvo financií narába s odhadom toho, ako budú hospodáriť nemocnice, aké budú dividendy zo štátnych firiem, príjmy z predaja emisných kvót, príjmy z predaja štátneho majetku a podobne.

Krása týchto kolónok je v tom, že sú to takzvané nedaňové príjmy. Ministerstvo financií ich teda nemusí konzultovať s vonkajšími analytikmi a môže si ich odhadnúť podľa seba.

Taktika ministerstva za posledné roky spočívala v tom, že nafukovala práve tieto nedaňové príjmy. Tie sa síce nenaplnili, no vláda sa spoliehala, že sa to niekde vykompenzuje. Rast ekonomiky bol za posledné roky vždy trochu lepší, z daní a odvodov prichádzalo trochu viac, ako sa čakalo, a preto táto taktika istú dobu vychádzala.

Tento rok je však už zrejmé, že to fungovať nebude. Tento rok zrejme nepríde nič, čo by to mohlo vykompenzovať. Naopak, vzhľadom na vývoj v Európe budeme celkom radi, ak ekonomické spomalenie nespôsobí nečakané problémy vo výbere daní a odvodov. Pozitívne prekvapenia do konca roka už nestihnú prísť.

Preto nás čaká dávno nevídaný prepad v rozpočte verejnej správy. Ak sa tak naozaj udeje v miere, ako sa dnes javí, potom je málo pravdepodobné, že by budúcoročný rozpočet skončil oveľa lepšie.

Naplánovať veľkú úsporu v predvolebnom roku sa politicky nedá.

Tento článok vyšiel s podporou Konrad Adenauer Stiftung.