Ceny ropy prestali po únose britského tankera Iránom klesať.
Ropa Brent stúpla v pondelok o 1,5 percenta na 63,30 dolárov. Ropa WTI zdražela o 1,3 percenta na 56,37 dolárov. Dôvodom je obava, že politické napätie v Hormuzskom prielive skomplikuje dodávku ropy z Golfského zálivu.
Ropa Brent takmer dva týždne predtým klesala. Kým 10. júla sa jeden barel predával za 67 dolárov, za niečo viac ako týždeň cena klesla o takmer osem percent. Následne začala pre hrozbu nového politického konfliktu mierne rásť.
„Dlhodobo má na ceny ropy vplyv spomalenie rastu svetovej ekonomiky ako aj obchodná vojna medzi Čínou a USA,“ hovorí analytik Saxo Bank Martin Sklenář. „Eskalácia napätia medzi Iránom a USA prípadne Veľkej Britániou však znamenala oživenie cien o cca jedno percento,“ dodáva. Myslí si však že tento incident nebude mať na ceny dlhodobý vplyv.
„Nemyslím si, že by sme z dlhodobého hľadiska mohli hovoriť o ohrození transportu ropy cez Hormuzskú úžinu, už len z dôvodov medzinárodných dohôd,“ hovorí M. Sklenář.
Cena ropy Brent a WTI kontinuálne klesá pod vplyvom ochladzovania svetovej ekonomiky už dlhšiu dobu. Hoci ju aspoň z krátkodobého hľadiska drží hore embargo na dodávky ropy do rôznych krajín, hlavným faktorom, ktorý určuje budúce ceny ropy je podľa analytika celosvetová spotreba ťahaná najväčšími spotrebiteľmi ako USA a Čína. A tá je čoraz nižšia.
„Napätie nevyhovuje nikomu. USA, prípadne Rusko, ktorých ekonomiky nie sú závislé na produkcii a predaji ropy, však môžu naďalej produkovať a predávať ropu aj za nižšie ako aktuálne ceny bez toho, aby to zásadne ovplyvnilo ich hospodárstvo. Môžu sa okrem toho pokúsiť využiť slabé chvíľky Iránu, Kuvajtu, UAE a pod., ktoré cenové tlaky ovplyvňujú oveľa viac,“ hodnotí analytik.
