Neznášam work-life balance, vraví zakladateľ portálu Kiwi a chystá sa na miliardový biznis
Boli jediní, čo k nám nepristupovali ako k cestovke alebo predajcovi leteniek, ale ako k niekomu, kto má víziu a cieľ, vraví o novom investorovi zakladateľ portálu Kiwi Oliver Dlouhý.
Mal dvadsaťštyri, keď založil firmu na vyhľadávanie leteniek s prestupom. Dnes už Oliver Dlouhý prekročil tridsiatku a do jeho firmy prichádza veľký investor General Atlantic, ktorý mu má pomôcť s naplnením jeho vízie – aby portál Kiwi dokázal zabezpečiť cestovanie „od dverí k dverám“.
Jeho brnianska firma tiež plánuje vstúpiť na miliardový čínsky trh: „Ide o jeden agregátor, ktorý má dosť silný čínsky obsah a distribučnú sieť. Poznajú trh. Majú vybudované kanály a náš obsah sa tam hneď dostane. Je to prvá čínska firma, ktorá nielenže hovorí po anglicky, ale po anglicky aj rozumie,“ vraví v rozhovore pre český Deník N Oliver Dlouhý.
Naposledy sme sa stretli v roku 2012, keď ste začínali. Aký je rozdiel medzi Oliverom Dlouhým z tých čias a teraz?
Som trpezlivejší. Predtým som vyvádzal, keď sa niečo o deň oneskorilo. Dnes som to s odôvodnením schopný prežiť a neplakať pre každú kravinu. Biznisovo som relatívne vyspel. Mám obrovské medzery, ale veci, ktoré mi predtým pripadali ako neskutočné, mám dnes nejakým spôsobom osvojené.
Čo konkrétne?
Napríklad premýšľanie nad zásadnými transakciami. Napríklad fúziám a akvizíciám som predtým vôbec nerozumel. Teraz sa tomu posledných pár rokov trochu venujem a začína mi to dochádzať. Každý deň si však uvedomím: Ako to, že som toto včera nevedel?
Ako vyzeral váš pracovný deň pri zakladaní firmy a ako vyzerá dnes?
Je to o dosť iné. Vtedy trval v priemere 22 hodín. Dnes som na nejakých šestnástich, plus mínus. Víkendy trávim často skoro celé s rodinou. Tempo je voľnejšie, efektivita je oveľa vyššia.
Naučil som sa mnohé zbytočné veci delegovať na niekoho iného alebo ich vôbec neriešiť. Predtým som mal pocit, že musím riešiť všetko. Mám priestor na premýšľanie a dlhodobejšie strategické plánovanie. Predtým som naozaj žil aktuálnou minútou a hasil požiare, ktoré každú sekundu niekde vyskočili.
Tiež som bol dievčaťom pre všetko. Riešil som veci od projektu cez zákaznícku podporu a riešenie rezervácií. Sám som rezervoval letenky.
Opíšte mi viac tie začiatky.
Keď došli prachy na firemnom účte, vypýtal som si od mamy jej kreditku, keď prišla objednávka. Rezervoval som to sám na stránkach aeroliniek. Keď sa stal nejaký problém, zákazníci volali na moje osobné telefónne číslo. Potom som volal aerolinkám.
Ako dlho to trvalo?
Také dva roky. Potom už bol tím dostatočne veľký a samostatný.
Čo ste museli obetovať pre doterajší úspech?
Neberiem to ako obeť, mňa to veľmi baví. Stojí to čas, ale neľutujem to.
Dlhé hodiny v práci sa nejakým spôsobom musia prejaviť na osobnom živote.
Nebudem klamať, že to zo začiatku pre mňa a rodinu nebolo problematické. Teraz sme si nastavili vzájomne sa rešpektujúci modus operandi a funguje to. Neznášam koncept work-life balance. Podľa mňa je to zle. Moderný človek by mal
