Bratislavské trolejbusy premávajú ulicami mesta už 110 rokov: Lístok stál 50 halierov
Ekologickejšiu dopravu, medzi ktorú patrí aj trolejbusová doprava, preferuje čoraz viac veľkých miest. V hlavnom meste SR má dlhú tradíciu i históriu. V piatok 19. júla uplynie 110 rokov odvtedy, keď sa v Bratislave vydali na svoju trať prvé trolejbusy.
História mestskej hromadnej dopravy v Bratislave je spätá s budovaním bratislavskej mestskej elektrickej železnice, ktorá je jednou z najstarších v Európe i vo svete. Zatiaľ čo v mnohých iných metropolách Európy sa koncom 19. storočia zabezpečovala hromadná preprava osôb konskými železnicami, prípadne parnými električkami, uhorské ministerstvo obchodu udelilo 2. júna 1893 koncesiu na výstavbu mestskej elektrickej železnice v Prešporku hlavnému inžinierovi z Linzu Alexandrovi Wernerovi. Prvá električka vyšla do ulíc mesta 27. augusta 1895 o ôsmej hodine ráno.
Trolejbusy si museli na svoju premiéru počkať do roku 1909, ktorý patrí medzi ďalšie významné medzníky v oblasti elektrickej trakcie hlavného mesta Slovenska.
Prvá trolejbusová trať na Slovensku bola však vybudovaná v roku 1904 a viedla z Popradu do Starého Smokovca.
Prevádzka prvej trolejbusovej linky do Vydrickej doliny (dnešná Železná studnička), ktorá bola a je obľúbeným výletným miestom Bratislavčanov, sa začala 19. júla 1909. Trať dlhá 5800 metrov, viedla od Palugyayovho paláca na začiatku dnešnej Pražskej ulice, cez Brniansku ulicu, popri Rothovej patrónovej továrni, popod Červený most až ku kúpeľom na Železnej studničke v údolí potoka Vydrica.
Podľa pôvodného plánu z marca 1908 sa mala do Vydrickej doliny vybudovať električková doprava. Ale už 4. júna toho istého roka prípravná komisia na budovanie električkovej dráhy oznámila, že z ekonomických dôvodov sa namiesto električky vybuduje trolejbusová trať. Zároveň vznikla akciová spoločnosť Elektrická automobilová linka do Vydrickej doliny, ktorá zabezpečovala prevádzku trolejbusov.
Hoci slávnostný začiatok premávky trolejbusov v Bratislave sa uskutočnil 19. júla 1909 o desiatej hodine predpoludním, široká verejnosť sa mohla začať voziť až od druhej hodiny popoludní. Lístok stál 50 halierov. Záujem verejnosti bol taký veľký, že pôvodný 30-minútový interval musel byť skrátený na polovicu.
Na trase premávalo sedem trolejbusov, z toho štyri otvorené a dva uzavreté. V lete premávali predpoludním každú hodinu, popoludní každých 30 minút. Zimný cestovný poriadok sa prispôsoboval poveternostným podmienkam a na prelome rokov 1911 a 1912 sa zimná prevádzka uskutočnila naposledy.
Elektrický prúd pre prevádzku trolejbusov dodávala mestská elektráreň a v prípade výpadku slúžila akumulátorová batéria umiestnená vo vozovni trolejbusov na Patrónke.
Osud trolejbusom premávajúcim na Železnú studničku však príliš neprial. Časté poruchy motorov, častá výmena pneumatík vzhľadom na nekvalitné cesty či veľké stúpanie viedli k zlej finančnej situácii podniku, čo znamenalo napokon zastavenie trolejbusovej dopravy v Bratislave. Stalo sa tak začiatkom roku 1915 a trolejbusová doprava v Bratislave dostala po šiestich rokoch svojej prevádzky takmer na tri desaťročia červenú.
Na návrat do bratislavských ulíc si museli trolejbusy počkať až do roku 1941.
V marci sa začali práce na výstavbe trolejbusového trolejového vedenia, vďaka čomu sa po 26 rokoch vrátili 31. júla 1941 trolejbusy do bratislavských ulíc. Nasadených bolo 14 vozidiel MAN-Siemens nemecko-českej výroby. Od 1. januára 1944 sa podľa vzoru iných veľkomiest zaviedlo číselné označovanie vnútromestských liniek a zrušilo sa označenie liniek písmenami.
Podľa hovorkyne Dopravného podniku Bratislava (DPB) Adriany Volfovej v súčasnosti predstavuje sieť trolejových tratí 110 km, pričom po cestách hlavného mesta premáva 130 trolejbusov.
„Z toho je 120 nových vozidiel, nízkopodlažných, plne klimatizovaných, vybavených nielen vnútorným, ale aj vonkajším kamerovým systémom. Štandardná výprava počas školského roka je približne 98 trolejbusov denne,“ spresnila pre Volfová.
