Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vodopád Šmykľavka
Vodopád Šmykľavka Zatvoriť

Túra Vodopády v okolí Liptovských Revúc

Jar v roku 2019 začala veľmi suchým a teplým marcom a pokračovala takým istým aprílom. Turisti sa tešili a poľnohospodári bedákali. V máji sa to však vymenilo. Studený a daždivý máj žičil poľnohospodárom, ale trápil turistov. V máji by už bolo treba stúpať aj do vyšších hôr, robiť hrebeňovky, no počasie hovorí nie!

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+514 m stúpanie, -514 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 24.05.2019
Pohoria
Veľká Fatra (Národný park Veľká Fatra) a Nízke Tatry
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 912 m n. m. vodopád Krátke
  • Najnižší bod: 710 m n. m. Liptovské Revúce-Vyšná Revúca
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
Studnička pod vodopádom Šturec
Doprava
Liptovská Osada (bus) - Liptovské Revúce, Vyšná Revúca-Jednota (bus) / Korytnica (bus)
SHOCart mapy
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)

Juh Slovenska sme si za dva mesiace celkom užili a tiež sa nám žiadajú hory. Keď sa však nedá na hrebeň, treba hľadať dačo v podhorí. No a čo je po dažďoch najzaujímavejšie? Predsa vodopády! V okolí Liptovských Revúc je niekoľko vodopádov, a tak sme sa vybrali tam. Zo Zvolena radi využívame priamy spoj do Liptovskej Osady, lenže z Liptovskej Osady do Liptovských Revúc ide prípoj až o dve hodiny!

Vodopád Nemcová

Za dve hodiny by sa dal obehnúť náš obľúbený Žiar, ale dnes sú v pláne vodopády. A tak skrsol nápad vystúpiť na križovatke do Korytnice a ísť si obzrieť vodopád Nemcová. Boli sme tam vlani v zime, cestu poznáme, a tak 50 minút do ďalšieho spoja bude stačiť.

Od zastávky sme sa vrátili kúsok späť, smerom na Donovaly, a zabočili sme vľavo do prvej dolinky. V zime to bolo bez problémov. Snehu bolo akurát a priamo po potoku sme o chvíľu boli pri vodopáde. Teraz to bolo horšie. Strmý terén bol rozmočený, šmykľavý a potok plný vody. A tak chtiac–nechtiac sme sa museli vyštverať na zvážnicu a ňou sa dostať nad vodopád. A zo zvážnice strmým svahom opatrne k vodopádu.

Vodopád nesklamal, bol vodnatý a na skalných stupňoch vyzeral ako nevestin závoj. Aj v zime to bolo pekné, veď ľadopády majú svoje čaro, ale osobne mám radšej živú, nespútanú vodu, ako zastavenú v čase. Spravili sme pár fotiek a rýchlo naspäť, aby sme stihli ďalší spoj.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Liptovská Osada

Ďalší spoj sme v pohode stihli a presunuli sme sa do Liptovskej Osady. Ale aj tak sme mali ešte hodinu čas. Malá krčmička vedľa hlavnej cesty bola našťastie otvorená, a tak dobre padla káva a niečo pod zub.

Zvyšnú polhodinku sme využili na prechádzku po obci. Skontrolovali sme, ako pokračuje oprava husitského kostolíka. Je vidieť, že sa na ňom pracuje, a tak dúfam, že sa zaujímavá sakrálna pamiatka zachová.

Vodopád Krátke

Autobus nás odviezol na konečnú v Liptovských Revúcach - zastávka Vyšná Revúca - Jednota. Išli sme Zelenou dolinou, ktorou vedie žltá značka až na Chyžky (Kýšky). Ale máme iný cieľ. Dolinou preteká potok Lopušná, a keďže bolo po výdatných dažďoch, z potoka sa stala poriadne dravá horská bystrina.

Asi po kilometri sa do Lopušného potoka vlieva ľavostranný prítok, potok Zákľučnô. Aj tento potok bol celkom sýty. Po jeho pravej strane vedie lesná cesta hore dolinkou a po nej sme sa vydali. Dravý, nespútaný potôčik poskakoval cez skalné stupne a spríjemňoval nám cestu až do chvíle, kým si to cesta nenamierila rovno cez potok. Začala iná sranda! Kamene boli šmykľavé, voda hlboká a potok rozliaty doširoka.

Aj keď indícia hovorila, že cesta k vodopádu Krátke je krátka, mne sa zdala nekonečná. No ale nakoniec sme stáli pod ním a bola to odmena za náročný výstup. Vodopád bol v plnej sile, nádherne hučal a striekal doďaleka. Skalný stupeň, cez ktorý padajú vody tohto pekného vodopádu je tvorený tenkými vápencovými lavicami a tak trochu vytvára dojem murovanej skaly. Potok preteká cez kaskády aj v dolinke nad vodopádom.

Vytešili sme sa, pofotili, pofilmovali a pobrali sa naspäť. Cestou späť sme sa držali ľavého brehu potoka, ktorým vedie dosť zarastený chodník, ale úspešne sme sa ním vrátili na žltú značku. Keďže blata bolo dosť, hlavne na rozbahnenej ceste, tak v Lopušnej sme sa poumývali a trošku si na lavičke oddýchli. O tomto vodopáde je už jeden článok Krátke - za vodopádom snov.

Vodopád Šmykľavka

Spokojní sme sa vracali do Liptovských Revúc. Krčmička, ktorá zachytáva turistov zostupujúcich z Krížnej, Chyžiek či Rakytova, bola otvorená, ale odolali sme a išli sme hľadať ďalší vodopád. Kým nebola vybudovaná cesta cez Donovaly, prechádzalo sa z Pohronia na Liptov cez sedlo Veľký Šturec. Cesta však bola veľmi úzka a plná ostrých, nebezpečných zákrut, čo nevyhovovalo hlavne autobusovej a nákladnej doprave. Preto bola cesta začiatkom 60-tych rokov pretrasovaná cez Donovaly.

K ďalšiemu vodopádu sme sa vybrali práve starou cestou. Zo začiatku sa zdala cesta celkom zjazdná, no onedlho sa zmenila na rozbitú, kamenistú cestu neurčitej triedy. Po bývalom asfalte už niet ani stopy. Je vhodná len pre terénne vozidlá. Cesta je označená ako cyklotrasa č. 2570, ale myslím, že jazdcom i bicyklom dá zabrať. V ústí doliny sa potok Šturec predral cez vápencovú bariéru a vytvoril peknú tiesňavu. Úžina zvierajúca potok a cestu mi pripomínala Tiesňavy v Malej Fatre.

Na konci úžiny pravostranný prítok vytvoril zaujímavý vodopád. Potôčik pritekajúci z dolinky Malá Sútecká preteká cez vápencové bralo. Za tisícročia ho krásne vyhladil a časť jeho vôd sa teraz šmýka po vyhladenej skale. Vodopád má preto vystihujúci názov – Šmykľavka. Vodopád neohuruje mohutnosťou, ani výškou, ale medzi slovenskými vodopádmi je určite výnimočný – nezameniteľný. Mne sa teda veľmi páčil.

Vodopád Šturec

Majka aj ja sme už boli pripravené na návrat, ale manžel chcel vidieť ešte aspoň jeden vodopád. A tak sme pokračovali cestou smerom na Šturec. Cesta bola čím ďalej rozbitejšia, až sa mi nechcelo veriť, že je to cesta, ktorou som sa niekedy v 70-tych rokoch previezla na našej „embéčke“. Na jednom mieste pri priepuste som však objavila cestný betónový pätník – dôkaz, že kedysi to naozaj bola cesta pre autá.

Prišli sme k prvej serpentíne, ktorou sa cesta otáča do protismeru a tu sme ju opustili. Serpentíny tu začínajú na veľmi peknom mieste. Medzi cestou a potokom Šturec je malá horská lúčka, na kraji lesa je na smreku pripevnený svätý obrázok a na konci lúčky za potokom je upravená studnička. Zrejme kedysi toto miesto slúžilo ako oddychové miesto pre pocestných.

Chvíľu sme si oddýchli tiež a potom sme pokračovali proti toku Šturca, až k prvému vodopádu. Nevieme jeho názov, a tak sme ho nazvali vodopád Šturec. Vodopád bol celkom milý, ale keďže sme dnes videli onakvejšie vodopády, až tak nás neohúril. S Majkou sme zaradili spiatočku a vracali sme sa do Revúc. Ľubko samozrejme neodolal a vybehol ešte k druhému vodopádu. Vraj bol ešte krajší.

O chvíľu nás dobehol a ešte aj predbehol, takže, keď sme prišli do krčmičky, už sme mali orosené pivká na stole. Tu sme stretli partiu východniarov, ktorí schádzali z Rakytova a na druhý deň išli na Kráľovu studňu na celoslovenské stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska. Takže takto sme zakončili náš vydarený vodopádový turistický deň. Vody sme si užili, ale našťastie nezmokli, hoci to hrozilo po celý deň.

Záver

Okolie Liptovských Revúc je bohaté na vodopády. Okrem spomenutých, sú tu vodopády Teplého potoka, vodopád v Zadkoch a zrejme aj ďalšie, ktoré nepoznám. Vodopády Teplého potoka poznajú turisti, idúci na útulňu Limba, lebo sú priamo na žltej značke. Vodopád v Zadkoch, aj keď je neďaleko turistickej značky, je dobre skrytý pred zrakmi turistov v dolinke V Zadkoch neďaleko horárne Hajabačka.

Fotogaléria k článku

Najnovšie