Zelená nafta je len ďalší sociálny balíček

Ministerstvo pôdohospodárstva spustilo registráciu na tzv. Zelenú naftu, pre ktorú vyčlenilo 30 miliónov eur. Popri európskym dotáciám tak prichádza ďalšia „pomoc“, ktorá má aj tentokrát naštartovať slovenské poľnohospodárstvo.

Projekt Zelenej nafty je ďalšou ad hoc podporou, ktoré poznáme aj z minulosti. Čo možno tentokrát pochváliť je, že ministerstvo sa poučilo zo spackaného projektu červenej nafty spred niekoľkých rokov. Daňovo zvýhodnená červená nafta bola farebne odlíšená, aby sa k nej dostali len poľnohospodári. Ale oprávnenie využívať ju nedostal každý farmár. Nemohli ju čerpať poľnohospodári, ktorí nemali skladové kapacity. Aj samotná Poľnohospodárska platobná agentúra priznala, že administratíva spojená so získaním dotácie bola pre malých farmárov príliš komplikovaná. Menším poľnohospodárom sa tiež ekonomicky neoplatilo čerpať naftu na čerpacej stanici, keďže cestou spotrebovali viac, ako ušetrili na zľavnenej nafte.  

Zelená nafta je premyslenejšia, no zázraky nečakajme. Pozitívom je, že má podporiť konkrétne poľnohospodárske činnosti. Farmárom teda nestačí pokosiť lúky na to, aby si mohli uplatniť dotáciu, ako to je pri priamych platbách na plochu. Napriek tomu ide o duplicitu. Už dnes existujú viazané platby na plochu, ktoré podporujú pestovanie vybraných druhov plodín, či chov zvierat. Aj druhý pilier agropodpory zahŕňa opatrenia na podporu podnikania farmárov. Zelená nafta smeruje peniaze tam, kam už teraz tečú cez iné programy.

Druhým problémom pri vymýšľaní ďalších dotácií je byrokracia. Tu narážame na  charakteristickú dilemu pri ich nastavovaní. Pokiaľ žiadosť o dotácie vyžaduje príliš veľa dokladov, poľnohospodár sa zaoberá papierovačkami, namiesto toho aby sa venoval podnikaniu. Ak sú pravidlá jednoduché, dotácie získa aj betónové letisko. Pozreli sme sa aj na registráciu do Zelenej nafty. Na svojej tlačovke sa platobná agentúra chválila, že tentoraz prebehne výlučne elektronicky. No nie tak celkom. Farmári vyplnia síce online formulár, ale v závere odporúča samotná platobná agentúra, aby ho žiadateľ vytlačil, podpísal, podpis dal overiť a poslal poštou. Tento proces je zatiaľ len registráciou poľnohospodárov a neznamená získanie dotácie, o tú budú musieť ešte požiadať. Doterajšie skúsenosti zo štátneho IT ale nesľubujú rýchle a jednoduché používanie služieb.

Dôvodová správa k Zelenej nafte hovorí, že slovenskí farmári čelia napr. vyšším nákladom na pracovnú silu. Pritom samotná vláda prispieva k zvyšovaniu nákladov – okrem iného aj zvyšovaním minimálnej mzdy, ktorá rástla dvojnásobným tempom oproti priemernej mzde. Namiesto snahy o zníženie nákladov zamestnávania napr. cez zníženie odvodov na nízke mzdy tak poslanci radšej navrhli ďalšiu dotáciu.

Predtým ako začne ministerstvo vymýšľať nové dotácie, malo by sa skôr zamerať na existujúce. Pochybnosti o efektivite v čerpaní eurofondov sa prebudili nielen pri talianskych kauzách. Keď sa pozrieme na čísla, zistíme, že produktivita slovenského agrosektora je aj napriek masívnej podpore nízka. Závislosť na dotáciách ilustruje aj fakt, že podiel priamych platieb v poľnohospodárstve na zisku fariem je na Slovensku jeden z najvyšších v EÚ a väčšina z nich by bola bez dotácií v strate. Slovenská produkcia tvorí 0,3 % z hrubej pridanej hodnoty krajín EÚ, ale smeruje do nej 1 % všetkých podpôr EÚ. Verejné výdavky do poľnohospodárstva na Slovensku tvoria 1 % HDP, čo je podľa Inštitútu pôdohospodárskej politiky nad priemerom EÚ. Len v roku 2018 minulo Ministerstvo pôdohospodárstva 1,1 miliardy eur na  rôzne formy podpory poľnohospodárstva a rozvoja vidieka.

Slovenské poľnohospodárstvo už roky trpí, napriek tomu nechceme pripustiť, že číre polievanie peniazmi nepomáha. Podporné programy typu červená či zelená nafta navyše nebývajú riadne vyhodnotené. Len málokedy sa dozvieme, aký efekt vynaložené peniaze  priniesli a či splnili ciele, pre ktoré boli určené. Pozornosť by sa mala preniesť na efektivitu súčasných dotácií a nie na rozdávanie sociálnych balíčkov. Nedostatok pracovnej sily v poľnohospodárstve je problémom takmer v celej Európe, u našich susedov ale pochopili, že si vyžaduje predovšetkým investície do kapitálovej výbavy fariem a zjednodušenie zamestnávania. Rozdrobenému pozemkovému vlastníctvu zase pomôžu pozemkové úpravy, ktorých výsledky síce nie sú okamžite viditeľné, ale o to prínosnejšie. Vymýšľať ďalší kanál na čerpanie peňazí je jednoduché, ale nie správne riešenie.

Monika Budzák, INESS