Ako si Ursula a Angela včera zhlboka vydýchli

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Až do 19.33 včerajšieho večera nikto presne netušil, či napokon Ursula von der Leyenová o chlp prejde alebo sa o pár hlasov prepadne. Napokon sa stala predsedníčkou Európskej komisie najtesnejším pomerom v dejinách EÚ – získala 383 hlasov, len o deväť hlasov viac, než bolo nevyhnutných na zvolenie. 

Na čele Komisie tak stojí po vyše 50 rokoch opäť niekto z Nemecka, prvýkrát žena. 

Merkelovej stratégia

Von der Leyenová však prežila dva mimoriadne turbulentné týždne. Veľká časť červenej aj zelenej ľavice ju predtým obviňovala, že jej zvolenie bude európskou zradou myšlienky spitzenkandidátov a triumfom nacionalistického populizmu. Pretože to boli najmä Maďari a Poliaci, ktorí si v Európskej rade vyvzdorovali, aby šéfovia vlád nenavrhli do čela Komisie nikoho z dvojice Manfred Weber a Frans Timmermans.

Táto pesnička ľavice však mala od začiatku dosť falošné tóny – ako prvý zablokoval Webera, spitzenkandidáta najsilnejších ľudovcov, francúzsky prezident Emmanuel Macron, rovnako Webera odmietala aj väčšina socialistov, hoci podľa logiky modelu spitzenkandidátov sa opieral o najväčšiu legitimitu. 

Nominácia von der Leyenovej, štvornásobnej ministerky v Merkelovej vládach, tak bola predovšetkým predbežným víťazstvom Európskej rady nad parlamentom, ktorého tzv. proeurópske frakcie boli príliš rozdelené na to, aby dokázali šéfom vlád vnútiť kohokoľvek zo svojich spitzenkandidátov.

Lenže von der Leyenová potrebovala na zvolenie väčšinu europoslancov, okrem vlastných ľudovcov aj veľkú časť socialistických europoslancov, ale súčasne aj podporu oných nacionalistov z Vyšehradu. 

Merkelová s von der Leyenovou tak museli narýchlo zlepiť politické tábory aj krajiny, ktoré sú inak v nezmieriteľnom konflikte. Táto stratégia mala dve podoby, verejnú aj neverejnú, a napokon vyšla.

Som Ursula a poviem vám všetko, čo chcete počuť

Úlohou von der Leyenovej bolo na jednej strane urobiť všetko preto, aby si počas včerajšej dopoludňajšej prezentácie a následnej rozpravy na svoju stranu emocionálne naklonila frakcie socialistov aj zelených.

Preto hovorila toľko o ochrane klímy, o veľkom klimatickom investičnom pláne aj o prvom európskom klimatickom zákone, preto sľubovala, že EÚ sa zaviaže k rýchlejšiemu znižovaniu emisií, než platilo dosiaľ, preto hovorila o genderovej rovnosti (budúci eurokomisári by mali byť spolovice ženy) o Istanbulskom dohovore a zaradení násilia proti ženám ako trestného činu priamo v európskych zmluvách. Preto tiež podporila koncept celoeurópskeho poistenia v nezamestnanosti, hoci aj jej vlastná CDU je proti, hovorila o európskej minimálnej mzde a nadbiehala zanietne prointegračným europoslancom, keď rozprávala, čo chce urobiť pre záchranu modelu spitzenkandidátov, ako chce obrodiť europarlament novými právomocami v legislatívnom procese alebo že aj o zahraničnej politike treba rozhodovať väčšinovým hlasovaním.

Na nič z toho síce šéf Komisie nemá priamy vplyv, ale vždy môže sľúbiť, že bude na to tlačiť. Na mnohé významnejšie témy ako vzťahy EÚ s Čínou či USA už akosi neostal čas, von der Leyenová si plnila najmä ideologické úlohy.   

Už v rozprave prichádzali pre ňu mnohé povzbudivé signály, že riskantná ľavotočivá zákruta sa môže vyplatiť – istý taliansky socialista ju chválil, že prišla s programom, ktorý je „atraktívny pre progresívnych voličov“ a presadzuje „zelenú a sociálnu Európu“, takže sa zdalo, že väčšina socialistov jej predsa len dá hlas. Nadšení boli aj liberáli, rečnícky dobre vystavaný prejav, prednesený v angličtine, francúzštine a nemčine, si pochvaľovali aj niektorí zelení europoslanci. No tí aj naďalej dávali najavo, že už nezmenia svoj názor a von der Leyenovú nepodporia.

Ale kľúčom k úspechu boli aj zákulisné rokovania, ktoré sú doménou Angely Merkelovej.

Telefonát Morawieckemu

Do poslednej chvíle nebolo jasné, ako sa zachová Salviniho Liga a Kaczyńskeho PiS, ktoré majú dokopy viac než 50 poslancov. Fidesz (13 poslancov) nebol rizikom, Angela Merkelová totiž vychádzala z racionálneho predpokladu, že hoci sa Orbánovi z von der Leyenovej prejavu miestami asi dvíhal žalúdok, k emocionálnemu sebauspokojeniu maďarského premiéra postačoval fakt, že sa osobne pomstil Weberovi aj Timmermansovi. 

Väčší problém bol s Talianmi – Merkelová si rozumie s tamojším premiérom Giuseppem Contem, preto vedela, že Hnutie piatich hviezd, ktoré sa po novom profiluje nadmieru proeurópsky, zdvihne palec nahor.

No Merkelová nemala žiadnu horúcu linku na ministra vnútra Salviniho, ktorému na zvolení von der Leyenovej nijako zvlášť nezáležalo, navyše, Liga a Hnutie piatich hviezd sú ako koaliční partneri na nože a robia si prieky. Najskôr sa síce zdalo, že Salvini podporí Conteho líniu, ale po tom, čo von der Leyenová včera otvorene pochlebovala európskej ľavici, si to zjavne rozmyslel a europoslanci Ligy hlasovali proti.

O tesnom víťazstve von der Leyenovej tak napokon spolurozhodli hlasy Kaczyńskeho europoslancov.

S Poliakmi rokovali Nemci tajne už od víkendu. Do Varšavy zavítal generálny sekretár CDU Paul Ziemiak, ktorý hovorí plynulo po poľsky, podľa informácií nemeckého denníka Die Welt a poľskej Gazety Wyborcza, debatoval priamo s Kaczyńským, ktorý žiadal od CDU protihodnotu – aby sa poľská expremiérka Beata Szydlová stala šéfkou sociálneho výboru v Európskom parlamente. 

Lenže Szydlová už najmä pre odpor ľavice dvakrát neprešla, naposledy v pondelok, Poliaci preto hovorili, že ide o porušenie európskych dohôd o prerozdelení postov, teda o otázku princípu. Preto nebolo jasné, či Kaczyński napokon neprevrhne stôl a nedá svojim europoslancom pokyn, aby odmietli von der Leyenovú a vyvolali tak v EÚ nové zemetrasenie.

Angela Merkelová tak ešte na poslednú chvíľu telefonovala s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim. Ako píše nemecký týždenník Focus, bol to tento telefonát, ktorým „Merkelová zaistila von der Leyenovej rozhodujúce hlasy“. Otázne je, či si Poliaci ešte vôbec niečo stihli vypýtať, či budú ďalej trvať na osobe Szydlovej (čo im Merkelová nemôže celkom garantovať) alebo sa protihodnota pre Poliakov ukáže až pri obsadzovaní novej Európskej komisie.

Včerajšok bol však v každom prípade pre nemeckú kancelárku tým najlepším darčekom k jej dnešným 65. narodeninám. Nielenže sa jej podarilo vyslať na kľúčovú pozíciu v Bruseli svoju dlhoročnú dôverníčku, ale ešte aj uchránila svoju vládu pred ďalšou existenčnou krízou.

Koaliční sociálni demokrati, ktorí sú dlhodobo v kríze a momentálne aj bez riadneho šéfa strany, sa vo svojom zúfalstve zapovedali, že von der Leyenovú v europarlamente nepodporia. Napokon viacerí aj vo vedení SPD rozpoznali, že sa im to môže vrátiť ako bumerang, no europoslanci už z trucu zotrvali na svojom stanovisku až do trpkého konca, hoci väčšina ich kolegov eurosocialistov nominantku z Nemecka napokon podporila. 

Keby von der Leyenová včera o pár hlasov neprešla, dnes by všetky nemecké denníky veľkými titulkami písali, že to boli Merkelovej koaliční partneri, ktorí uvrhli do krízy Európsku úniu aj nemeckú vládu.

Angela Merkelová tak pri svojich dnešných narodeninách bude vďačne myslieť aj na Jaroslawa Kaczyńského, ktorý presne pred mesiacom oslávil sedemdesiatku. Možno rozmýšľa, čo mu dodatočne (a, samozrejme, tajne) pošle ako oneskorený narodeninový dar, jediný luxus, na ktorý si najsilnejší muž Poľska potrpí, sú jeho mačky.