Brankár Martin Polaček prestúpil do Bielsko-Bialej: Nie je to krok späť

Podbeskidzie Bielsko-Biala získalo medzi žrde výraznú posilu. Novým hráčom poľského druholigistu sa sta brankár Martin Polaček, ktorý už v Poľsku pôsobil v Zaglebí Lubin a zodpovedné výkony v tomto tíme mu otvorili bránu do slovenskej reprezentácie.

„Aj z druhej ligy sa dá dostať do národného tímu,“ pousmial sa 29-ročný rodák z Prešova, ktorý má za sebou komplikované obdobie v Levski.

Je príjemné, že sa opäť pripravujete s mužstvom?

„Konečne mám klub, som s ním na sústredení a definitívne sa rozplynuli moje starosti pri hľadaní nového angažmánu. S Bielsko-Bialou som podpísal ročnú zmluvu, ktorá sa v prípade postupu predĺži automaticky o jednu sezónu. Poľský futbal poznám a som spokojný. V Levski so mnou nepočítali, podobne ako s viacerými legionármi, a zrušili s nami zmluvu. Ťažko sa dá fungovať niekde, kde ste nechcený.“

Na posledný ligový duel ste nastúpili za Levski v decembri. Jar vo vašom podaní bola teda náročná?

„Aj tak sa to dá povedať. Do polovice marca som trénoval v Levski. Potom som sa rozlúčil s klubom a vrátil som sa domov. Pripojil som sa k Prešovu, kde som futbalovo vyrastal. Do konca druhej ligy som s mužstvom aspoň trénoval, následne som si doprial pár dní voľna. Po dovolenke som sa pripravoval individuálne a pustil sa do hľadania nového klubu. Svrbia ma ruky a už sa neviem dočkať súťažného zápasu.“

Hráči Levski bez ťažkostí zvládli prvý duel v predkole Európskej ligy v Ružomberku. Čakali ste, že vyhrajú o dva góly?

„Nie. Bulharské mužstvo v príprave päť zápasov nevyhralo, jeho hra nie je ideálna a myslel som si, že za kratší koniec bude ťahať aj pod Čebraťom. Levski má silnejšie meno ako súčasný káder. Ja som za sezónu zažil štyroch trénerov a po tom, ako som odišiel, sa vymenili ešte dvaja. Aj to je obraz niečoho...“

Idete do známeho prostredia, poľskú ligu máte stále zmapovanú?

„Určite. V Lubine sa nám darilo a dostali sme sa aj do Európskej ligy. Nastúpil som aj proti Podbeskidzie, ktorý v sezóne 2015/16 z Ekstraklasy vypadol. Štadión Miejski prešiel rekonštrukciou, je zmodernizovaný a na prelome mája a júna hostil zápasy majstrovstiev sveta do 20 rokov. Druhá liga je náročná, mužstvá v nej sú vyrovnané.“

Neberiete to tak, že idete „len“ do druholigového tímu?

„V žiadnom prípade. Rozhodne to nie je krok späť. Chcem sa ukázať v čo najlepšom svetle, aby som bol nápomocný kolektívu a spoločne sme kráčali za víťazstvami. Nestratil som nič z chuti a elánu. Keď som bol v Zaglebí, tak som sa dostal do reprezentácie. Posnažím sa, aby som podával vyrovnané výkony a dostal sa do pozornosti trénera Pavla Hapala. Verím v to a rozhodne by ma to potešilo.“

Ste smutný z toho, že „váš“ Tatran po poslednej sezóne spadol až do tretej ligy?

„Krásne časy najstaršieho slovenského klubu sú dávna minulosť. Prítomnosť nikomu úsmev nevyčarí. Niečo som si v Prešove odžil, sledujem jeho vývoj. Musím povedať, že teraz po návrate mi z pohľadu na štadión naskakovali zimomriavky, nič sa nezmenilo. V minulosti bol trávnik pýchou klubu a patril široko-ďaleko k najkvalitnejším. Keď som sa po rokoch vrátil, videl som rozbitý ovál okolo hracej plochy, zhodené stožiare a ihrisko pripomínalo skôr nejakú lúku.“

Tags:

denniksportekstraklasamartin polacek

Ekstraklasa