Pozrite si, ako vyzeral štart Apolla 11. Armstronga a Aldrina vyslali na Mesiac presne pred 50 rokmi
Od zatiaľ najväčšieho vesmírneho úspechu ľudstva dnes uplynulo presne päťdesiat rokov.
WASHINGTON 16. júla (TASR) - Písal sa rok 1969. Odvtedy, čo Sovieti do vesmíru vypravili prvého človeka, Jurija Gagarina, ubehlo už viac ako osem rokov. Svet túžil po prekonaní ďalšieho technologického míľnika. Napokon sa dočkal - 16. júla 1969 Američania do vesmíru poslali raketu, pomocou ktorej sa mali dvaja kozmonauti dostať na Mesiac.
Raketu Saturn 5 vypustili Spojené štáty z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride o 9:32 EDT (14:32 nášho času), aby vyniesla kozmickú loď Apollo 11 na obežnú dráhu s posádkou v zložení Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Michael Collins. Dvojica Armstrong a Aldrin následne 20. júla (v Československu bolo už 21. júla) vstúpila na povrch Mesiaca. Čo všetko tomu ale predchádzalo?
Úspechy Sovietov motivovali USA
Reálny rozvoj kozmonautiky začal v 50. rokoch 20. storočia, kedy v Spojených štátoch amerických (USA) aj v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR, dnes Ruská federácia) vyvinuli technológiu konštrukcie bezposádkových kozmických lodí, nazývaných družice (satelity), ktoré mohli krúžiť okolo Zeme.
Úspechy, ktoré v tejto oblasti dosiahol ZSSR a vyslanie prvého človeka do vesmíru, podnietili 35. amerického prezidenta (1961-1963) Johna Fitzgeralda Kennedyho, aby vo svojom prejave z 25. mája 1961 oznámil, že USA by mohli do roku 1970 dopraviť človeka na Mesiac a zabezpečiť aj jeho návrat na Zem. Stalo sa tak už v roku 1969 v rámci amerického vesmírneho programu Apollo.
Malý skok pre človeka
Po 102 hodinách, 45 minútach a 42 sekundách letu pristál o 03.56 h SEČ 21. júla 1969 mesačný modul Apolla 11 s Armstrongom a Aldrinom na mesačnom povrchu. „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo", mohol onedlho komentovať svoje prvé kroky po Mesiaci Neil Armstrong. Nasledoval ho Edwin Aldrin. Spolu strávili chôdzou po povrchu Mesiaca takmer tri hodiny a umiestnili tam pamätnú dosku s nápisom: „Tu ľudia z planéty Zem prvýkrát položili nohu na Mesiac. Júl 1969 n. l. Prišli v mieri v mene celého ľudstva".
Po splnení cieľa vytýčeného 35. prezidentom USA Kennedym a výstupu prvého človeka na Mesiac, podpora pre americký program letov na Mesiac zoslabla. Misia Apollo bola predčasne ukončená - aj napriek tomu, že sa mali uskutočniť ešte tri lety, program sa skončil v decembri 1972 letom misie Apollo 17. Jednou z príčin predčasného ukončenia letov k Mesiacu boli rozpočtové škrty, spôsobené vojnou vo Vietname.
