Predchádzajúce spoločenské zriadenie nemotivovalo bežných ľudí, aby sa zaujímali o dane. Štát všetko zariadil, výnimkou bola hádam len tzv. oslovská daň (zdanenie bezdetných osôb starších ako 25 rokov). No a ekonómovia pracovali s daňami vtedy skôr ako s účtovnou či so štatistickou kategóriou. Postupne však objavujeme, čo všetko dane dokážu napáchať, regulovať, usmerňovať, riadiť, motivovať, ale aj likvidovať. Jednoducho, akým sú veľmi účinným ekonomickým nástrojom, no žiaľ, niekedy sa ocitne v nepovolaných rukách.
Ako to už v živote chodí, niekedy je ťažko odlíšiť nevedomosť a neschopnosť od úmyslu a bezohľadného kalkulu. Tých „dobrých“ úmyslov a nápadov v poslednom čase akosi pribúda a zrejme pribúdať ešte bude, až sa obávam, či to je ešte únosné a či už nejde o nepatričné žarty. Aj bez poradcov im musí byť predsa jasné, aké dôsledky budú mať ich „zlepšováky“ na všetkých dotknutých a kto tie nápady a drahé experimenty napokon zaplatí.
Akoby naschvál sa naďalej zavádzajú rozličné dodatočné dane, odvody a postihy, ktorých dôsledky jasne vidíme, no nevieme sa z toho stále poučiť. Bolo by naozaj naivné si myslieť, že napríklad novozavedenú daň z poistenia zaplatia poisťovne zo svojho zisku bez toho, aby ju nezakalkulovali do poistného, alebo že zahraničné obchodné reťazce by neurobili to isté pri dodatočnom odvode z tržieb. Prečo až európske inštitúcie musia niekedy schladzovať naše nemiestne nadšenie a ťaženie proti niečomu a niekomu?
Nemalo by sa neodborne a nesystémovo zasahovať do daňového systému, ktorý sa kreoval aj za cenu značných obetí, uťahovania opaskov a trpezlivosti.
Iní sú v otázkach daní spravidla oveľa obozretnejší a zodpovednejší, pretože ide na rozdiel od tých prvých o ich vlastné peniaze. Zodpovednosť za svoje rozhodnutia, rodiny a prípadné riziká znášajú v plnej miere sami. Takmer tri desaťročia od zmeny spoločenského zriadenia ich už v tom celkom vycepovali. Ale je to ešte stále málo na aspoň priblíženie sa k daňovej gramotnosti a uvedomelosti občanov vyspelejších krajín.
Málo si uvedomujeme, že práve to je kľúč k poznaniu ekonomickej, no i celkovej spoločenskej reality, k schopnosti rozoznať zneužívanie daní na populistické a politické ciele. Pritom by sme vďaka týmto vedomostiam mohli zistiť napríklad to, prečo máme také vysoké ceny pohonných hmôt, prečo nakupujeme v okolitých štátoch, ako funguje skryté zdaňovanie… Aj to, že dodatočné znižovanie sadzieb dane z pridanej hodnoty na vybrané tovary a služby sotva vedie k priamemu profitu konečného spotrebiteľa, teda k výraznejšiemu zníženiu ich cien.
Ako svetlý príklad v takejto osvete treba spomenúť rozsudky vo veciach daní, kde pri podmienečných odsúdeniach za daňové delikty ukladajú povinnosť absolvovať v priebehu skúšobnej doby daňové školenie a poradenstvo za účelom získania príslušných právnych vedomostí. A to ide len o právne vedomosti a zodpovednosť na úrovni jednotlivca či firmy.
Keď tak s obľubou zavádzame v ostatnom čase rozličné poukazy na všetko možné i nemožné, nevyužili by podobné nástroje štátne zložky, politické strany a iné inštitúcie na získanie a zvýšenie právnych vedomostí v oblasti daní svojich zamestnancov, členov a poslancov s rozhodovacími kompetenciami a právomocami?
Tu sa naozaj nerozhoduje o banalitách a nemalo by sa neodborne a nesystémovo zasahovať do daňového systému, ktorý sa kreoval aj za cenu značných obetí, uťahovania opaskov a trpezlivosti.