Bez akademickej etiky to nepôjde
Ombudsman zaoberajúci sa akademickou etikou existuje už vo viacerých krajinách. Jeho cieľom je riešiť dilemy, ktoré sa v živote vysokých škôl môžu vyskytnúť.
Autori sú vysokoškolskí učitelia
Iniciatíva Za živé univerzity zverejnila petíciu, ktorou sa obracia na verejnosť, aby posúdila možnosť zriadiť inštitút ombudsmana pre akademickú etiku. Petícia je reakciou na dlhodobé pretrvávanie, ba eskaláciu etických problémov v našej akademickej praxi napriek tomu, že akademická obec disponuje vnútornými nástrojmi na ich riešenie. Dostala ich v rámci autonómie vysokých škôl. Ich funkciou je dohliadať na dodržiavanie etických noriem a ďalších pravidiel a štandardov akademickej kultúry v správaní akademických pracovníkov.
Hlavným nástrojom v tejto oblasti sú etické kódexy a etické komisie, resp. rady, ktoré pôsobia vari už vo všetkých akademických inštitúciách ako poradné orgány rektorov či dekanov. Mohol by to byť krok správnym smerom ako výraz toho, že etická problematika a jej význam sa dostávajú do popredia. Zatiaľ nevieme o tom, že by existovala nejaká sumarizácia či výmena skúseností ich členov, ani analýza problémov, s akými sa vo svojej praxi stretávajú (s výnimkou publikácie Inštitútu SGI z roku 2009 a viac či menej pravidelných príspevkov blogerov). Pravidelne sa opakujúce škandály naznačujú, že ich vplyv je nedostatočný, takže významná časť akademickej obce prehrešky voči akademickej etike ignoruje, dokonca sa na nich podieľa. Samoregulačné mechanizmy zlyhávajú. Zdá sa, že akademické orgány a ich aktéri by potrebovali silnejšiu
