Turecký minister súčasne vyzval vládu gréckej časti rozdeleného Cypru, aby pristúpila na plán spolupráce, ktorý jej navrhlo vedenie tureckej časti ostrova. Iniciatíva Mustafu Akinciho, prezidenta tzv. Severocyperskej tureckej republiky, ktorá poskytla Ankare licenciu na prieskumné vrty, ráta so spoluprácou s Nikóziou pri hľadaní a využití nerastného bohatstva vo vodách pri tomto stredomorskom ostrove.
Plán predpokladá vytvorenie spoločného výboru zloženého zo zástupcov gréckej a tureckej časti Cypru, ktorý by fungoval pod dohľadom OSN, pričom na jeho prácu by mohla EÚ dohliadať v úlohe pozorovateľa. Cyperský prezident Nikos Anastasiadis návrh Akinciho na vytvorenie spoločného výboru prevzal a na jeho prerokovanie zvolal na utorok schôdzku politických lídrov gréckej časti Cypru.
V minulosti gréckocyperská vláda argumentovala, že podobné diskusie o energetickej spolupráci by mali byť súčasťou rozhovorov o zjednotení Cypru. Tie sa pod patronátom OSN konajú už dlhé desaťročia. Po uzavretí dohody o znovuzjednotení by mohli užívať nerastné bohatstvo obe strany. Ankara tvrdí, že ako „garantská krajina“ je povinná obhajovať záujmy ľudu Severocyperskej tureckej republiky. Tento medzinárodne neuznaný útvar vznikol na severe ostrova po tom, čo tam pred 45 rokmi Turecko vyslalo vojakov v reakcii na pokus nacionalistických cyperských Grékov o prevrat.
V južnej časti ostrova pôsobí vláda medzinárodne uznávanej Cyperskej republiky, ktorá je od roku 2004 členom EÚ. Nikózia poskytla licenciu na prieskumné vrty pri južných brehoch Cypru talianskej spoločnosti ENI, francúzskemu Totalu i americkému koncernu Exxon Mobil. Turecké sondovanie v blízkosti Cypru však označuje za protiprávne.
Najnovšie napätie vyvolala Ankara, keď pred dvoma mesiacmi poslala do vôd západne od Cypru loď Fatih s vrtnou plošinou, ktorá tam už začala s prieskumnými prácami. Minulý týždeň zakotvila východne od Cypru druhá turecká vrtná loď Yavuz, ktorá sa tiež chystá uskutočňovať prieskumné vrty.
Šéfovia diplomacií európskej dvadsaťosmičky sa v pondelok rozhodli potrestať Ankaru za ilegálne vrty v cyperských vodách. Na budúci rok sa EÚ chystá škrtnúť Turecku 150 miliónov eur z predvstupovej pomoci a obmedziť prístup k pôžičkám z Európskej investičnej banky. „Stojíme jasne za Cyprom, čo je logické, keďže sme nikdy neuznali tureckú okupáciu severného Cypru,“ povedal rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg. „Je prirodzené, že Cyprus chce sám rozhodovať o svojich prírodných zdrojoch,“ dodal.