Ursula von der Leyenová sa od 1. novembra stane prvou ženou na čele Európskej komisie (EK). Podľa tlačovej agentúry DPA o tom rozhodli v utorok večer poslanci Európskeho parlamentu (EP).

Nový predseda EP David Maria Sassoli uviedol, že za von der Leyenovú hlasovalo 383 zo 747 prítomných poslancov, proti sa ich vyslovilo 327 a 22 sa zdržalo hlasovania.

Von der Leyenová v stredu končí vo funkcii nemeckej ministerky obrany. Funkcie predsedníčky Európskej komisie sa ujme 1. novembra a žezlo prevezme od Jeana-Clauda Junckera.

Profil novozvolenej predsedníčky Európskej komisie

Ursula Gertrud von der Leyenová, rodená Albrechtová, sa narodila 8. októbra 1958 v belgickej obci Ixelles v bruselskom regióne. Jej otec Ernst Albrecht v tom čase pracoval pre Európske spoločenstvo. Rodina tam žila až do jej 13 rokov.

V roku 1971 sa presťahovala do mestečka Lehrte v Dolnom Sasku. Ernst Albrecht sa potom stal premiérom Dolného Saska a vo funkcii zotrval až 14 rokov (1976 – 1990).

Po maturite na gymnáziu v Lehrte študovala archeológiu (1976 – 1977). V roku 1977 zmenila pôvodný študijný odbor na národohospodárstvo a ekonomiku, ktoré študovala na univerzite v Göttingene, Münsteri a Londýne. V roku 1980 začala v Hannoveri študovať medicínu, štúdium ukončila v roku 1987 štátnou skúškou. V roku 1991 získala titul doktorka medicíny.

V roku 1986 sa vydala za profesora medicíny a podnikateľa Heika von der Leyena. Spoločne majú sedem detí, ktoré sa narodili v rokoch 1987 – 1999. Aj samotná Ursula von der Leyenová pochádza zo šiestich súrodencov.

V rokoch 1992 – 1996 žila s rodinou v Kalifornii, kde jej manžel pôsobil na univerzite v Stanforde.

Nemecká ministerka obrany a novozvolená šéfka EK je od roku 1990 členkou Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU). Od novembra 2010 je podpredsedníčkou CDU.

V rokoch 2003 – 2005 bola ministerkou sociálnych vecí, žien, rodiny a zdravia spolkovej krajiny Dolné Sasko. V rokoch 2005 – 2009 zastávala funkciu spolkovej ministerky pre rodinu, seniorov, ženy a mládež v prvej vláde Angely Merkelovej.

Od novembra 2009 do roku 2013 bola ministerkou práce a sociálnych vecí v druhej vláde Merkelovej. Od 17. decembra 2013 je nemeckou ministerkou obrany – a zároveň prvou ženou v histórii, ktorá zastáva tento post.

Ursula von der Leyenová vystupuje počas rozpravy plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu. Foto – TASR/AP

Na domácej pôde čelila táto blízka spolupracovníčka Merkelovej kritike za nízku bojaschopnosť nemeckej armády (Bundeswehru). Na európskej úrovni hovorí šesťdesiatročná politička o vzniku spoločnej únijnej armády a Spojených štátov európskych. Tzv. brexit, ktorému bude musieť čeliť, označuje za „prasknutú bublinu prázdnych sľubov“.

Za odchod Britov za EÚ kritizovala populistov: „Sľúbili, že Británia bude z brexitu ťažiť. Skutočnosť je ale taká, že brexit je stratou pre všetkých.“ Brexit bez dohody považuje von der Leyenová za najhoršiu možnosť.

Súčasná spolková ministerka obrany je považovaná na zarytú stúpenkyňu európskej integrácie. V roku 2011 definovala svoju víziu ako „Spojené štáty európske v duchu federálnych štátov ako Švajčiarsko, Nemecko alebo USA“. Tento rok poznamenala, že chce „zjednotenú Európu, ktorá bude presadzovať mier“.

V minulosti kritizovala amerického prezidenta Donalda Trumpa za to, že mu chýba jasná stratégia pri rokovaniach so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Nie príliš srdečný vzťah Trumpa s kancelárkou Merkelovou hodnotila slovami, že americký prezident má zrejme zastaraný pohľad na ženy.

Do funkcie predsedníčky Európskej komisie (EK) ju 2. júla 2019 navrhla Európska rada, jej nomináciu musel schváliť Európsky parlament. Von der Leyenová sa tak stane prvou ženou v histórii na čele EK.

Poslanci Európskeho parlamentu volia počas plenárneho zasadnutia šéfa Európskej komisie. Foto – TASR/AP

Vývoj udalostí počas dňa

12.10 - To, či Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) v utorok večer podporí na post predsedníčky Európskej komisie (EK) nemeckú kandidátku Ursulu von der Leyenovú, sa jej členovia rozhodnú až popoludní. Reakcie zástupcov jednotlivých frakcií z rozpravy v Európskom parlamente (EP) priniesla agentúra APA.

Španielska poslankyňa a šéfka tamojšej politickej skupiny S&D Iratxe Garcíová Pérezová pred europoslancami povedala, že jej frakcia potrebuje „záruky“, že EÚ do budúcnosti posilní svoju sociálnu politiku.

Von der Leyenovej z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) podporu prisľúbila Európska ľudová strana (EPP), ako i liberáli-centristi zo skupiny Obnovme Európu. Za podporu nemeckej ministerky obrany sa v utorok vyslovil aj šéf EPP Manfred Weber.

Šéf frakcie Obnovme Európu Dacian Ciološ uviedol, že jeho skupina je pripravená von der Leyenovú podporiť, ak sa bude zasadzovať za obnovu Európy. Podľa jeho slov totiž predložila „jasné ciele“.

Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA) sa rozhodli, že svoj názor nepodporiť von der Leyenovú nezmenia. Jeden z dvoch šéfov frakcie zelených Philippe Lamberts jej vyjadrenia o ochrane klímy a azylovej politike označil za vágne. Uviedol však, že ak bude zvolená, zelení ju budú v otázkach sociálnej politiky a ochrany životného prostredia podporovať.

Za von der Leyenovú nebude hlasovať ani protieurópsky zameraná skupina Identita a demokracia (ID). Oznámil to spolupredseda nemeckej krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Jörg Meuthen. Podľa jeho slov chce von der Leyenová „ešte väčšiu centralizáciu“. Meuthen kritizoval jej „dlhý zoznam nejasných sľubov“.

Predseda britskej Strany brexitu (BP) a europoslanec Nigel Farage von der Leyenovej počas rozpravy vyčítal, že chce zaviesť novú formu komunizmu, ako i to, že jednotlivým štátom chce úplne vziať ich suverenitu.

Komik a nemecký europoslanec za Stranu zelených Nico Semsrott vystupuje v rozprave plenárneho zasadnutia europarlamentu. Foto – TASR/AP

10.40 - Nemecká kandidátka na predsedníčku Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok počas svojho posledného prejavu v Európskom parlamente pred tým, než sa bude hlasovať o tom, či získa dôveru poslancov, prisľúbila, že EÚ sa bude vo zvýšenej miere venovať otázkam klimatickej zmeny.

Zároveň uviedla, že chce dosiahnuť rovnomerné zastúpenie žien v EK či zlepšenie životnej situácie utečencov. Informovala o tom agentúra DPA.

„Našou najnaliehavejšou výzvou je udržať našu planétu zdravú,“ povedala von der Leyenová pred poslancami v EP v Štrasburgu. Dodala, že ak bude zvolená, počas svojich prvých 100 dní v úrade navrhne legislatívu, ktorá z Európy spraví „do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent“.

Von der Leyenová vo svojom príhovore nevylúčila ďalší odklad brexitu. Uviedla, že predĺženie lehoty na vystúpenie Británie z EÚ by bolo možné, ak by sa na to našli dobré dôvody.

Kandidátka na post šéfky EK prisľúbila, že vymenuje rodovo vyváženú radu eurokomisárov a podnikne kroky proti násiliu páchanému na ženách. Pripomenula, že odkedy v roku 1958 vznikla EK, len 35 zo 183 komisárov boli ženy. „Predstavujeme polovicu našej populácie. Chceme spravodlivý podiel,“ vyhlásila.

Von der Leyenová chce navrhnúť i novú zmluvu o migrácii a reformovať európsky azylový systém.

Stredozemné more sa stalo „jednou z najsmrteľnejších hraníc na svete“, uviedla a zdôraznila povinnosť zachraňovať životy migrantov na mori. „Európska únia potrebuje ľudské hranice,“ vyhlásila a naznačila, že EÚ musí nájsť nové spôsoby prerozdeľovania žiadateľov o azyl.

Za kľúčové tiež považuje posilnenie bezpečnosti na hraniciach EÚ, ako i zvýšenie počtu členov pobrežnej stráže, ktorý by mal podľa jej slov dosiahnuť 10-tisíc, a to najneskôr do roku 2024, nie až v roku 2027, ako je to naplánované.

Predseda Európskeho parlamentu David-Maria Sassoli počúva vystúpenie kandidátky na šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. Foto – TASR/AP

9.25 - Nemecký europoslanec a líder Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente Manfred Weber podporil v utorok nomináciu nemeckej ministersky obrany Ursuly von der Leyenovej do funkcie predsedníčky Európskej komisie, píše agentúra Reuters.

Weber tak urobil pred dnešným hlasovaním v EP a vyzval europoslancov, aby ju podporili. Zároveň varoval kolegov, že von der Leyenovej prípadné nezvolenie by vytvorilo politickú nestabilitu v Európe.

„Teraz nepotrebujeme opozíciu, to, čo teraz potrebujeme, je konštruktívny duch,“ uviedol konzervatívec Weber pre nemeckú televíziu ZDF.

Weber, ktorý bol sám neúspešným kandidátom ľudovcov na vrcholný post v Únii, o Leyenovej povedal, že je staviteľkou mostov a vášnivou Európankou.

Kandidátka na šéfku Európskej komisie Ursula von der Leyenová (vľavo) vystupuje počas rozpravy plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Foto – TASR/AP

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok večer v Štrasburgu rozhodnú, či sa Ursula von der Leyenová stane od 1. novembra prvou ženou na čele Európskej komisie (EK).

V opačnom prípade sa šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ budú musieť uprostred leta stretnúť na ďalšom mimoriadnom summite, aby vybrali nového, vhodnejšieho kandidáta na šéfa exekutívy Únie.

„Deň D“ sa pre nemeckú nominantku začne o 9. hodine. Po jej úvodnom prejave bude do 12.30 prebiehať rozprava, v ktorej vystúpia predstavitelia všetkých politických frakcií. Do hlasovania o dôvere, ktoré je naplánované na 18. hodinu, budú mať politické frakcie EP, ich vedúci a členovia ešte niekoľko hodín na posledné otvorené či zákulisné dohody.

Zvolenie je stále neisté

Pod výsledok hlasovania sa môže podpísať nielen nejasný postoj niektorých frakcií, ale aj systém tajnej voľby, v ktorom europoslanci môžu zareagovať v rozpore s prianím vedenia frakcie.

Kandidátka z Nemecka, ktorá má politicky blízko ku kancelárke Angele Merkelovej, musí získať najmenej 374 hlasov, čo je nadpolovičná väčšina. Podľa znalcov diania v EP však akýkoľvek zisk pod hranicou 400 hlasov sa bude považovať za neúspech a slabú pozíciu pre štart jej kariéry na čele EK.

Zásadnou otázkou je, či von der Leyenová získa dostatok hlasov z hlavného trojčlenného proeurópskeho tábora – od poslancov z jej Európskej ľudovej strany (EPP), z tábora socialistov a demokratov (S&D) a od liberálov-centristov zo skupiny Obnovme Európu. Tri uvedené frakcie majú spolu 444 hlasov (182 + 154 + 108).

Avšak „matematika“ v EP nie je taká jednoduchá. Nemeckú kandidátku otvorene odmietajú jej krajania z frakcie S&D (16 mandátov). Tí rozoslali ostatným členom S&D dokument, v ktorom vysvetlili, prečo považujú kandidatúru von der Leyenovej za nelegitímnu a nevhodnú.

Kritické hlasy, že premiéri a prezidenti pri obsadzovaní vrcholných pozícií v štruktúrach EÚ obišli tzv. proces špicenkandidátov, znejú aj z tábora EPP a od liberálov, očakáva sa však, že tieto frakcie súčasnú nemeckú ministerku obrany nakoniec podporia. 

Nadbiehala socialistom a liberálom

Von der Leyenová v pondelok vyšla v ústrety požiadavkám socialistov a liberálov a v liste obom frakciám sa zaviazala k viacerým „veľkolepým“ sľubom, od sociálnej agendy cez boj proti klimatickej zmene až po prísne monitorovanie pravidiel právneho štátu, prehĺbenie digitálneho trhu a niektoré zmeny vo fungovaní inštitúcií EÚ. Tieto sľuby sa zas nemusia páčiť konzervatívnejším kruhom v EPP.

Možná nástupkyňa Jeana-Clauda Junckera sa však socialistom zaručila, že vo funkcii prvého podpredsedu EK zostane Frans Timmermans a rovnako silné portfólio prisľúbila aj pre volebnú líderku liberálov Magrethe Vestagerovú.

Sľubom, že polovicu eurokomisie pod jej vedením budú tvoriť ženy, vyšla v ústrety politike rodovej rovnosti, ktorú uznávajú liberáli a socialisti, ale aj frakcia Zelených (74 mandátov). Tí minulý týždeň naznačili, že von der Leyenovú v najvyššej funkcii v Bruseli nepodporia. 

Prečítajte si aj
Von der Leyenová má podporu slovenských poslancov z frakcií EPP a ECRZdieľať

Prekvapivo však môže získať podporu časti poslancov z euroskeptickej frakcie Európski konzervatívci a reformisti (ECR). Viacerí členovia ECR (62 kresiel) vrátane dvoch slovenských europoslancov sa netajili názorom, že budú „pragmatickí“ a Nemku v tomto hlasovaní podporia.  

V prípade, že von der Leyenová nezíska dostatočnú podporu, budú musieť lídri EÚ do jedného mesiaca predstaviť nového kandidáta, tiež z radov EPP, čo by znamenalo nový krízový summit. Tento scenár si však nikto neželá. V hre je aj možnosť odkladu hlasovania o dôvere na septembrové zasadnutie EP, čo však situáciu ako takú nerieši.

V opačnom prípade bude mať Nemecko po 52 rokoch svojho zástupcu na čele Európskej komisie a von der Leyenová bude mať zvyšok leta k dispozícii na to, aby odobrila národných kandidátov na eurokomisárov a rozhodla aj o ich pracovnej agende.