Vitajte na webe nezávislého časopisu o opere, klasickej hudbe a balete Opera Slovakia.

Reklama

Záverečný víkend Musica non grata

15. júla 2019 redakcia Sezóna 2018/2019

Sezóna 2018/2019 v slovenských operných divadlách pohľadom šiestich kritikov

ilustračné foto
Veľkosť písma
A
A
A
Za uplynulou opernou sezónou na Slovensku 2018/2019 sa pre Opera Slovakia poohliadli šiesti slovenskí operní kritici – Edita Marenčinová, Michaela Mojžišová, Lýdia Urbančíková, Vladimír Blaho, Jozef Červenka a Pavel Unger. Slovenské operné divadlá uviedli v uplynulej sezóne šesť nových operných inscenácií, jednu operetu a svetové premiéry dvoch operných rozprávok.

V úvode hodnotenia prinášame stručný prehľad uvedených nových inscenácií a ich recenzie na Opera Slovakia a po ňom nasledujú vyjadrenia operných kritikov.

Prvou premiérou Opery SND v sezóne 2018/2019 bola 19. a 20. októbra 2018 jedna z najväčších Verdiho drám Don Carlo v hudobnom naštudovaní Martina Leginusa a v réžii Diega de Breu. (recenzia premiéry / autor: Terézia Ursínyová – Verdiho Don Carlo v Opere SND – osudom vláčený smutný hrdina). Po nej v Opere SND uviedli 27. apríla 2019 svetovú premiéru inscenácie pre deti a ich rodičov Rozprávka o šťastnom konci od slovenského skladateľa Petra Zagara. Nové dielo hudobne naštudoval Dušan Štefánek a zincenoval ho Svetozár Sprušanský (recenzia premiéry / autor: Terézia Ursínyová – Šťastná rodinná opera). Poslednou premiérou Opery SND boli Hoffmannove poviedky – fantastická opera Jacquesa Offenbacha (recenzia premiéry / autor: Terézia Ursínyová – Hoffmannove poviedky v Opere SND. Stačili by aj v jednom obsadení…).

G. Verdi: Don Carlo, Opera SND, 2018, Adriana Kohútková (Elisabetta), Peter Mikuláš (Filipo II.), Daniel Čapkovič (Rodrigo), zbor Opery SND, foto: Pavol Breier

Na javisku banskobystrickej Štátnej opery ako prvú novú inscenáciu uviedli 19. októbra 2018 svetovú premiéru hudobnej rozprávky Ružové kráľovstvo. Prepis jednej z najznámejších rozprávok bratov Grimovcov O šípkovej Ruženke vznikol z dielne autorskej dvojice Jozef Slovák – Vladislav Šarišský. O jeho prvú javiskovú podobu sa postarali dirigent Ján Procházka a režisér Peter Oravec, ktorý debutoval na javisku Štátnej opery. (o inscenácii sme písali TU…). 16. marca 2019 nasledovala slovenská premiéra Rossiniho opery serie Otello pod taktovkou Mariána Vacha a v réžii Andrey Hlinkovej (recenzia premiéry / autor: Pavel Unger – Odkaz z Banskej Bystrice: zdolateľná je aj Rossiniho „osemtisícovka“). V závere sezóny uviedli v meste pod Urpínom premiéru veristických dvojičiek – Mascagniho Sedliacku česť a Leoncavallových Komediantov v hudobnom naštudovaní Igora Bullu a v réžii Zuzany Fischerovej, pre ktorú to bol debut na slovenskej opernej scéne (recenzia premiéry / autor: Pavel Unger – Právo prvého omylu, či neveristické banskobystrické dvojičky).

G. Rossini: Otello, Štátna opera, 2019, Zi-Zhao Guo (Otello), zbor Štátnej opery BB, foto: Jozef Lomnický

Z troch premiér operného súboru Štátneho divadla Košice ako prvú uviedli 5. a 6. októbra 2018 novú inscenáciu Straussovho Netopiera pod taktovkou Roberta Jindru a v réžii Michala Spišáka, ktorý po prvýkrát inscenoval operetu (recenzia premiéry / autor: Lýdia Urbančíková – Straussov Netopier priniesol divákom v Košiciach kultivovanú zábavu). Po operete uviedli 22. a 23. februára 2019 Verdiho vrcholné dielo Otello. Pod jeho hudobné naštudovanie sa podpísal nový šéfdirigent košickej opery Vinicius Kattah a inscenačnú podobu mu dal Viktor Nagy (recenzia premiéry / autor: Pavel Unger – Verdiho Otellom zdolali Košičania ďalší skúšobný kameň). Poslednou premiérou sezóny bola 24. a 25. mája 2019 opera Samsom a Dalila od Camilla Saint-Saënsa pod taktovkou Ondreja Olosa a v réžii Romana Poláka (recenzia premiéry / autor: Pavel Unger – Bibliou inšpirovaný košický Samson s aktuálnym apelom).

G. Verdi: Otello, ŠD Košice, 2019, Titusz Tóbisz (Otello), Lucie Kašpárková (Desdemona), foto: Joseph Marčinský

Hodnotenie sezóny 2018/2019 slovenskými opernými kritikmi

Šestica operných kritikov percentuálne ohodnotila premiérové inscenácie uplynulej sezóny. Prvým číslom v tabuľke subjektívne zhodnotili hudobnú stránku zhliadnutej inscenácie (hudobné naštudovanie, výkony sólistov, orchestra, zboru) a druhým číslom vizuál (réžia, scéna, kostýmy, svetlá). Pod tabuľkou sa operní kritici vyjadrili k uplynulej sezóne prostredníctvom stručných komentárov.

tabuľka: Opera Slovakia

Edita Marenčinová

Uplynulá sezóna v Štátnom divadle Košice bola dramaturgicky vyvážená. Inscenácia operety Netopier, jej hudobné a spevácke prevedenie sa priblížili k štandardným požiadavkám na inscenácie operetného typu v každej zložke.

Príjemným prekvapením sezóny pre mňa sa stala inscenácia opery Otello. Vyzdvihujem tímovú spoluprácu realizátorov opery, čo vyzdvihlo ideovú podstatu a náplň Verdiho diela do polohy jasnej a umelecky vycibrenej komunikácie javiska, orchestrálnej jamy a hľadiska. Nezabudnuteľnou sa stala vizualizácia opery v podobe výtvarne mimoriadne nápaditej a architektonicky monumentálnej scény, ktorá zaslúžene vzbudzovala rešpekt (výtvarník Balázs Horesnyi). Hudobné naštudovanie Viniciusom Kattahom sa nieslo v znamení dynamickej, dirigentom plne zvládnutej zvukovej rotácie a akcentácie hudobných vrcholov opery. Ak k tomu pripočítam niektoré mimoriadne zvládnuté a vygradované výkony sólistov v hlavných úlohách, na oboch premiérach odlišné, no na oboch kvalitné, (Titusz Tóbisz, Michal Lehotský, Lucie Kašpárková, Janette Zsigová, Marián Lukáč, Marek Gurbaľ), môžem to považovať za interpretačný úspech košického operného súboru, samozrejme vrátane zboru (zbormajster Lukáš Kozubík). Ku kvalitnému vizuálnemu vnemu inscenácie iste patrili i so scénou zosúladené kostýmy (Erzsébet Rátkay).

Posledná inscenácia sezóny – Samson a Dalila si možno zaslúžila venovať viac pozornosti zo strany inscenátorov na jednoliatosť a dramatickú gradáciu jednotlivých scén, možno aj jemnocitu v ľúbostných scénach (2. dejstvo), ale aj optickejšieho videnia hercov – sólistov v herných akciách zo strany réžie (Roman Polák). Hudobné naštudovanie (Ondrej Olos) tiahlo viac k uhladenosti, ako k hudobným poryvom, ktoré sú v Saint-Saënsovej možno ukryté ešte kdesi hlbšie. Zbor (Lukáš Kozubík) žiaril. Scéna (Adéla Hajduová) a kostýmy (Peter Čanecký) priniesli na javisko pochmúrnu atmosféru. Kostýmovanie postáv ale rozlišovalo „dobrých“ a „zlých“ určitou farebnou symbolikou (napr. istá súčasť kostýmu žiarila nápadnou červenou farbou), resp. veselé farby ovládli záverečnú orgiastickú scénu opery.

Umelecká kvalita a práca operného súboru ŠD v Košiciach v jej celistvosti v minulej sezóne viditeľne dosiahla na pomyselných hodnotových priečkach určitú umeleckú stabilitu.

Michaela Mojžišová

Percentá v tabuľke sa snažia zhruba (t.j. bez podrobnejšej špecifikácie čiastkových zložiek) „oznámkovať“ hudobnú a divadelnú podobu nových inscenácií. Tvár divadla však nerobia len premiéry, ale aj prítomnosť ambícií a čitateľných vízií. Oboje túto sezónu bolestne chýbalo Opere SND. Situáciu nezachránilo ani pár kvalitných kreácií (Dalibor Jenis, Štefan Kocán, Peter Mikuláš a Andrea Danková v Donovi Carlosovi, Eva Hornyáková v Hoffmannových poviedkach), ani radosť detského publika z Rozprávky o šťastnom konci. SND sa nesprávalo ako prvá národná scéna, ale ako zápecnícky opatrné divadlo – a nič iné nesľubuje ani do nastávajúcej jubilejnej sezóny.

Pomyselné vrcholy sezóny tak treba hľadať v regionálnych divadlách: dramaturgické (slovenská premiéra Rossiniho Otella v ŠOBB), sólistické (výborní  tenoristi Titusz Tóbisz v Košiciach a Zi-Zhao Ghuo, Paolo Lardizzone a Max Yota v Banskej Bystrici) aj dirigentské (Kattahov Otello v Košiciach). Z divadelného hľadiska hodnotím opernú sezónu ako priemernú, v palete rôznorodých režisérsko-výtvarných prístupov bez výraznejších vzletov aj pádov, s povšimnutiahodnou Polákovou inscenáciou Samsona a Dalily v Košiciach.

Lýdia Urbančiková

Hudobné divadlo v Košiciach má za sebou nielen dlhodobú tradíciu ale hlavne rok prekvapivých úspechov. A to nielen na pôde Štátneho divadla Košice predovšetkým v opere Giuseppe Verdiho Otello, ale aj na scéne Štátnej filharmónie Košice, kde v rámci 50. jubilejnej koncertnej sezóny uviedli scény z opery Umberta Giordana Andrea Chénier v naštudovaní Zbyňkom Müllerom. Okrem úspechov súboru opery Štátneho divadla patrí k výnimočným kladom predstavení aj práca dramaturgie a dramaturga Petra Hochela.

Vladimír Blaho

Celkovo by som sezónu charakterizoval ako snahu prísť s čímsi novým v dramaturgii. Tu hrali prím mimobratislavské súbory, ktoré sa nebáli risku a riskovali aj obsadením talentovaných slovenských sólistiek. V týchto súboroch mimoriadne zaujali hosťujúci tenoristi, kým zahraniční hostia v Hoffmankách boli na čosi nižšej úrovni. Bez kvalitných hostí naše súbory nemôžu existovať. Dirigenti a orchestre predviedli štandardné výkony,  kvalitne zneli vo všetkých operách zbory. Z inscenačného hľadiska  kontrastovala statická réžia Dona Carlosa s nápadmi presýtenými Hoffmanovými poviedkami v Opere SND. Réžia veristických dvojičiek v banskobystrickej Štátnej opere bola zaujímavá, hoci nie celkom adekvátna k predlohe. Režisérsky sa mi najviac páčil Roman Polák, ktorý statickému Samsonovi a Dalile v košickej inscenácii dokázal dodať myšlienku

Jozef Červenka

Sezóna 2018/2019 v Opere SND začala po odvolaní generálneho riaditeľa Mariána Chudovského a jeho nahradení vtedajším ekonomickým riaditeľom Vladimírom Antalom, o ktorom sa dodnes nevie nič. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková ho menovala priamo, bez konkurzu. Tento bezprecedentný postup sa dá vysvetliť buď totálnou nekompetentnosťou vedenia ministerstva, alebo (v kontexte ďalších káuz MK) vedomou snahou o neserióznu manipuláciu kultúrnej scény. Vzápätí prišlo aj k výmene riaditeľa Opery SND: Slavomíra Jakubeka nahradil šéfdirigent Rastislav Štúr.

Zo sezóny bola bez náhrady vyškrtnutá premiéra dvoch krátkych opier Benjamina Brittena. Verdiho Don Carlo sa predstavil v kvalitnom hudobnom naštudovaní Martina Leginusa a priniesol niekoľko hodnotných speváckych výkonov. Súbor však herecky nedokázal dostatočne naplniť zaujímavú režisérsku víziu Diega de Breu. Premiéra vydarenej pôvodnej opernej Rozprávky o šťastnom konci Petra Zagara bola zväčša spevácky solídne obsadená a vďaka komunikatívnej réžii Svetozára Sprušanského zaujala široké divácke spektrum. Offenbachove Hoffmannove poviedky poznačilo odstúpenie pôvodne plánovaného inscenačného týmu, narýchlo pripravená réžia Pavla Smolíka a kolísavá úroveň speváckych výkonov.

V banskobystrickej Štátnej opere som mal možnosť zhliadnuť dve kvalitné premiéry. Mojím osobným vrcholom celej sezóny sa stal Rossiniho Otello v slovenskej premiére, s výborným hudobným naštudovaním Mariána Vacha, vynikajúcimi speváckymi výkonmi (najmä Zi-Zhao Guo v titulnej úlohe) a výtvarne pôsobivou réžiou Andrey Hlinkovej. V dvojtitule Sedliacka česť/Komedianti sa predstavila debutujúca Zuzana Fischerová zaujímavým režijným výkladom.

V Opere Štátneho divadla v Košiciach som navštívil dve premiéry z troch. Verdiho Otello zaujal najmä výnimočným výkonom Titusza Tóbisza a precíznym naštudovaním dirigenta Viniciusa Kattaha. Prvé slovenské uvedenie Saint- Saënsovej opery Samson a Dalila koncipoval režisér Roman Polák ako nadčasové a sugestívne ľudské posolstvo.

Pavel Unger

Paradoxná sezóna. Obe scény mimo Bratislavy predbehli Operu SND kreatívnejšou dramaturgiou, neobohranejšími titulmi a zjavnejšou ambíciou nejsť cestou ľahšieho odporu. Víťazmi Bystričanov a Košičanov sú skvelo obsadení Otellovia. Rossiniho, v slovenskej premiére so Zhi-Zhaom Guom a Marianou Hochelovou a Verdiho s Titusom Tóbiszom a Mariánom Lukáčom. Bystričania vo veristických dvojičkách ponúkli výborných tenoristov (Paolo Lardizzone a Max Jota), ale aj spoľahlivý domáci ansámbel. Z dirigentov hodno spomenúť Vinicia Kattaha a Mariána Vacha (v oboch Otelloch), ale aj Ondreja Olosa (Samson a Dalila).

Režijné prínosy: modernejší Roman Polák a tradičnejší Viktor Nagy v Košiciach, v Banskej Bystrici Andrea Hlinková, za výdatnej pomoci kostýmov Borisa Hanečku. Smútok až zúfalstvo vyvoláva stav v Opere SND. Vyprázdnenú uplynulú sezónu (za zmienku stoja aspoň výkony Dalibora Jenisa a Petra Mikuláša v Donovi Carlovi) by sa dalo s ohľadom na neuváženú zmenu vo vedení ako-tak tolerovať. S podmienkou, že prichádzajúca storočnica bude slávnostná. Žiaľ, je dramaturgicky opäť bezduchá, netvorivá, opiera sa o kasové tituly a nenáročné koncerty. Hrozí historické fiasko.

Zdieľať:

O autorovi

redakcia
Zistiť viac
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Opera Slovakia o.z. nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v časopise Opera Slovakia.

Komentáre

Pridajte komentár

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.


P. I. Čajkovskij: Eugen Onegin
Deutsche Oper am Rhein
záznam predstavenia zo marca 2024
obsah, osoby, obsadenie a viac info TU...