Sedeli sme vedľa seba. Bola hlboká noc a do tej tmy sme potichu vydychovali obláčiky dymu. Pozreli sme na seba a začali sme sa culiť ako dvaja výrastkovia. Doberali sme sa, podpichovali, ale všetko v rámci nejakej normy. Mal taký hrozne šibalský chlapčenský kukuč a keď sa usmial okolo očí sa mu robili vrásky. Boli sme potichu, popíjali sme vínko a kecali sme. 

Povedal nejaký vtip a ja som sa začala nahlas smiať. Ukázal mi, že mám byť tichšie a tiež sa smial. Odrazu som sa prestala smiať, stále som mu hľadela do očí. Ani on sa už nesmial. Pozrel na moje ústa. Nervózne som si hrýzla peru a v ruke som ledva udržala pohár s vínom. Pomaly sa ku mne približoval. Ani na sekundu sme si neprestali hľadieť do očí. Bol blízko, na svojich perách som cítila jeho teplý dych. Mala som pocit, že to trvalo strašne dlho, kým ma skutočne pobozkal. Chutil ako sýte červené víno. Nevedela som sa nabažiť jeho úst, pevne ma chytil a mne sa zatočila hlava. Medzi nami bol iba pohár červeného vína, ktorý som sa snažila nerozliať. Mal veľmi pevné ruky, mocne ma držal a jeho ruka sa presunula na môj krk. Keď ho jemne obopol dlaňou, úplne sa mi rozklepali nohy. Dobre, že som sedela, lebo by som sa asi zosypala. 

Do hája. Toto bolo za posledné dva roky druhýkrát, čo mi niekto nebol ukradnutý. 

B

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár