Stále ďalej od progresívnych univerzitných prúdov

Európska únia nedávno vypísala výzvu na grantové projekty na tému Európska univerzita. Cieľom bolo vytvoriť projekty posilňujúce väzby medzi vysokými školami rôznych krajín, zintenzívniť previazanosť pracovísk, učiteľov a študentov a posilniť inovatívne prístupy vo vzdelávaní. Každá úspešná skupina získala grant vo výške 5 miliónov eur. Celkovo uspelo 17 skupín, zahŕňajúcich 114 inštitúcii z 24 štátov EÚ.

Pri porovnaní počtu členských štátov – stále sa ráta 28 – vás možno podobne ako mňa napadlo: „Stavím sa, že medzi nimi nie je Slovensko.“ Podobná stávka pripomína tipovanie na zápas Liverpoolu s Podbrezovou – je takmer vylúčené sa pomýliť. Ďalšie chýbajúce štáty sú Bulharsko, Estónsko a Luxembursko.

Tabuľka ukazuje počet úspešných škôl z jednotlivých krajín. Prekvapujú iba dve britské VŠ, čo zrejme súvisí s obavou ostatných kombinovať projekt s brexitom.

Je mi smutno z toho, že výsledky slovenských škôl dokážem tak rýchlo a jednoducho predvídať. Ale už sa nečudujem, ako sa mi to stávalo pred pár rokmi. Výsledok nevnímam ako náhodu, ale ako logický dôsledok chaosu, ktorým do školského systému prispieva každý ďalší minister a ministerka. Zmätok – napríklad v tom, či platí dnes alebo neplatí Učiace sa Slovensko – je len ukážkou „akoby-reforiem“, s ktorými prichádza každý z nich. Nový popiera predchádzajúci návrh aj vtedy, keď bol pripravený predstaviteľom rovnakej politickej strany.

Vysoké školy sa zaoberajú len vlastným prežitím a nevenujú sa koncepčnému rozvoju. Odmietajú zmeny, ktoré by priviedli obsah vzdelávania k potrebám praxe. O plagiátorstve a jeho tolerovaní aj najvyššími akademickými kruhmi som písal veľakrát (napríklad tu a tu). Symptómov je stále viac. Napríklad pochybná kvalita publikačnej činnosti profesorov a jej nízka odozva, o ktorej píše Martin Mokroš na blogu Žijem vedu.

Blog je zaujímavý viacerými dátami, z ktorých vyberám porovnanie mediánu Hirshovho indexu nedávno vymenovaných profesorov na Slovensku a v ČR.

• Prírodné vedy: ČR 13 – SR 7,
• Lekárske vedy: ČR 12 – SR 5,
• Spoločensko-humanitné vedy: ČR 2 – SR 0.

Nepozerali by ste cez prsty na niekoho, koho výkonnosť je polovičná?

Ďalším symptómom je absencia slovenského orgánu hodnotiaceho vysoké školy v európskej asociácií agentúr na zabezpečovanie kvality vysokých škôl ENQA. Trvá už sedem rokov. S údivom sledujem pokoj, s akým doposiaľ prijímajú tento ofsajd akreditačná komisia, rektorská konferencia, rada vysokých škôl i rada študentov vysokých škôl. Vraj o rok, o dva by sa situácia mohla zmeniť vďaka novele zákona o VŠ. Nezmeškáme medzitým rýchlik?

Zahraniční odborníci, ktorí prežijú dlhšie obdobie na Slovensku, poznajú reálny stav, vyjadrujú sa k nemu a iste o ňom po návrate domov nemlčia. Keďže nevieme ponúknuť niečo inovatívne, čo by ich zaujalo, ich kolegovia sa preto do partnerstva s našimi neponáhľajú.

Začiatkom budúceho roka má byť ďalšia výzva. Rád by som videl niektorú z našich VŠ medzi úspešnými uchádzačmi, ale už dnes ma chytá skepsa.