Najväčšia reforma Smeru v zdravotníctve za dvanásť rokov? Projekty Penty

Tento týždeň sa ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská stretne s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom a pokúsi sa ho presvedčiť, aby podporil projekt stratifikácie nemocníc. Ide o reformu, ktorej cieľom je poškrtanie a pospájanie zariadení, aby si na malej spádovej oblasti nekonkurovali v tých špecializáciách, v ktorých majú málo pacientov. Viaceré malé regionálne nemocnice by mali úplne zaniknúť, zostali by z nich napríklad polikliniky.

Okrem finančného argumentu hovorí za zmenu aj medicínsky. Podľa neho tam, kde je nízky počet výkonov konkrétneho úkonu, sú aj horšie výsledky, pretože lekári a nemocnice majú menej skúseností so samotou operáciou či liečbou a aj následnými možnými komplikáciami pacientov.

Ministerstvo neverí svojmu konceptu

Toto poupratovanie je pre systém dôležité, no je to jedna z tých zmien, ktoré sa voličom ťažko predávajú. Tí, ktorí žijú v oblastiach s nemocnicami, ktorých sa rušenie nedotkne, sa musia pripraviť na dočasné provizórne riešenia, kým si definitívne poradia s väčším počtom pacientov zo širších spádových oblastí.

A tí voliči, ktorí žijú v regiónoch, kde sa zrušia celé nemocnice, tiež veľa vďaky nevyslovia. Stratifikácia nemocníc je ten typ reformy, ktorý treba spustiť čo najskôr po voľbách, do polovice volebného obdobia, nie trištvrte roka pred voľbami.

Do volieb by sa reálne v teréne neudialo nič ani v prípade, že by zákon o reforme prešiel, ale už jeho prijatie spustí búrku.

Prvú zelenú pre prípravu reformy dal premiér Peter Pellegrini Kalavskej ešte minulý rok. To bol ešte v móde, že bude premiérom, ktorý bude hýbať vecami. Dnes sú už veci inak. Koaličná zmluva prestáva o pár týždňov platiť, rozbieha sa kampaň a každý ide sám za seba.

Aj v praxi pritom ministerstvo ukazovalo, že filozofiu stratifikácie neberie vážne. Zdieľať

Preto dnešná reakcia Roberta Fica na celú vec znie tak, že za „jeho“ vlády sa nemocnica rušiť nebude. Ministerka Kalavská sa s ním síce tento týždeň kvôli tomu stretne, ale ani ona nepôsobí, že by schválenie zákona o stratifikácii nemocníc malo u nej inú ako teoretickú šancu.

Ak aj dosiahne Fico nejaký súhlas, bude taký oklieštený, že pre reformu to nebude nič znamenať.

No treba dodať, že blafovali aj ministerskí analytici, ktorí pred rokom hovorili, že vedia, ako na to, a ich podklady budú zárukou realizovateľnosti reformy. Vďaka tomu si vyslúžili širšiu verejnú podporu až popularitu. No materiály, ktoré zatiaľ dodali, sú neúplné a neznesú kritériá legislatívneho procesu. Zdá sa, že v tejto fáze sami nemajú jasno v niektorých kľúčových otázkach tejto zmeny. Najviac, čo môžu úradníci urobiť, je dotiahnuť návrh do takej podoby, aby ich nový minister mohol čo najskôr po voľbách vytiahnuť zo šuplíka a predložiť znova.

Aj v praxi pritom ministerstvo ukazovalo, že filozofiu stratifikácie neberie vážne.  Príkladom je budovanie ďalšej neurochirurgie, už piatej v Bratislave, ktoré sa začalo v ružinovskej nemocnici. Pritom práve také odvetvia, ako je neurochirurgia, patria medzi najkoncentrovanejšie a trendom je vytvárať z nich veľké ústavy, aby sa v nich hromadili skúsenosti s najťažšími prípadmi. Pred dvoma rokmi pritom mala Bratislava len jednu neurochirurgiu, odvtedy vznikli, ďalšie tri a štvrtá je na ceste. Na počet obyvateľov ide o vysoký európsky nadpriemer.

Najväčšia nemocničná zmena

Najväčšou a v podstate jedinou zmenou v nemocničnej politike za dvanásťročné obdobie Smeru vo vláde tak bude vznik novej koncovej nemocnice, paralelnej k bratislavskej univerzitnej nemocnici. 

Ak niečo investor tohto projektu potreboval počas tohto volebného obdobia, tak to bolo to, aby sa o jeho projekte hovorilo v tejto fáze čo najmenej. Pretože tento projekt je priamym konkurentom nielen niektorých existujúcich pracovísk UNB, ale tiež konkurentom projektu novej nemocnice s pracovným titulom Rázsochy.

Svojimi parametrami, ako je počet lôžok, plánovaný počet hospitalizácií či plánovaný počet úkonov, bude sotva tretinou toho, čo dnešné nemocnice združené pod značku UNB, ale aj tak bude silným konkurentom. Pretože v oblastiach, na ktoré sa chce koncentrovať, bude zásadným hráčom. Ide predovšetkým o oblasť chirurgických a intervenčných výkonov zameraných na onkologické, neurovaskulárne, kardiovaskulárne a traumatologicko-ortopedické výkony, ale napríklad aj novú pôrodnicu. Naopak, zdravotnícky a biznisovo problematickejšie oblasti, teda najmä tie, ktoré sú spojené s dlhodobou hospitalizáciou pacientov, súkromník rád prenechá štátu.

Takto to bude celé opačne. Bude to štátna UNB, ktorá bude musieť prispôsobovať svoj projekt novej nemocnice, ak sa k nemu dopracuje, stratégii Penty. Zdieľať

Za obdobie približne desiatich rokov, počas ktorých v Pente intenzívnejšie uvažovali o tom, že budú mať vlastnú koncovú nemocnicu, prešiel ich projekt veľkým vývojom. Zmenila sa lokalita, prvé plány totiž hovorili o území pri Banskej Bystrici. Zmenil sa aj rozsah, ktorému sa chcú venovať. No najväčším posunom je to, že po desiatich rokoch je dnes projekt už v pokročilej stavebnej fáze. Tá pokračuje tempom, pre ktoré sa termín plánovaného spustenia, teda rok 2022, javí zatiaľ ako realistický.

Koncová nemocnica Penty tak bude prvou veľkou zmenou v nemocničnej sieti od pádu komunizmu. Z čoho jej vyplýva mnoho výhod. Môže si z aktuálnej nemocničnej infraštruktúry v Bratislave povyťahovať odborníkov, resp. celé lekárske tímy, s čím už sčasti začala. Dnes si volí špecializácie oveľa slobodnejšie, ako by to bolo v prípade, keby existoval realistický koncept novej štátnej univerzitnej nemocnice, kde by bolo vyčíslené, s akými kapacitami chce štát ísť do jednotlivých špecializácií a ako sa chce medicínsky posunúť. Takto to bude celé opačne. Bude to štátna UNB, ktorá bude musieť prispôsobovať svoj projekt novej nemocnice, ak sa k nemu dopracuje, stratégii Penty. 

Najväčším nemocničným úspechom Smeru za dvanásť rokov šéfovania zdravotníctvu nie je žiadna nová štátna nemocnica ani nový koncept v nemocničnej sieti, ani nič podobné. 

Najväčšími „reformami“ v zdravotníctve počas dvanástich rokov šéfovania Smeru sú tak projekty súkromnej finančnej skupiny, na ktoré sa štát len pozerá.