Stalo sa takým nepísaným pravidlom, že niektoré prémiové automobilky experimentujú s tvarmi karosérie natoľko, až z toho vznikajú nové segmenty. Chcú si podmaniť všetky typy zákazníkov, ktorí sa túžia odlíšiť. Vo väčšine prípadoch tieto výtvory zožnú úspech, pretože sú jedinečné a zato sú zákazníci ochotní zaplatiť nemalý peniaz. Ale to sa bavíme o prémiových autách, kde cena nehrá dôležitú rolu. V neprémiovom segmente sa experimentovanie nevypláca. Kia to však riskla s úspešným modelom Ceed a predstavila svojim priaznivcom niečo špeciálne, cenovo dostupné a pritom praktické.  

Kórejčanom musím uznať logické zmýšľanie. Vzdali sa trojdverového hatchbacku a radšej investovali do vývoja karosárskeho variantu „shooting brake“. Som si istý, že má väčšiu šancu na predajný úspech. Pre tieto karosérie je typická dynamicky sa zvažujúca strecha, ktorá navodzuje dojem kupé, no disponuje väčším kufrom a zároveň nestráca na bodoch zo športového vzhľadu. Presne taký je aj nový ProCeed GT. Pozrel som sa naň v týždňovom teste s najsilnejším motorom a bohatou výbavou.

Predok vzhľadom odkazuje na svojich súrodencov z modelového radu Ceed, až na inak usporiadané hmlové svetlomety. Boky začínajú jasne napovedať zaradenie vozidla a to od B stĺpika, kedy sa začína strecha znižovať. Efektné je tiež chrómovanie okolo okienka za C-stĺpikom a športovému vzhľadu určite dopomohli nízkoprofilové pneumatiky s 18-palcovými diskami. Dizajnéri sa však najviac pohrali so zadnými partiami. Vynikajú tu svetlomety prepojené svetelnou linkou, či mimoriadne dobre prepracovaný nárazník s integrovanými výfukmi a difúzorom.

Charakter dynamického vozidla sa premietol len nepatrne do interiéru. V podstate ide o doplnky výbavy GT, čiže rovnakými môže byť vybavený aj bežný Ceed so slabším motorom vo výbave GT Line. To mi ale vôbec neprekážalo. Palubná doska je navrhnutá ergonomicky, dobre spracovaná a má natočený stredový panel na vodiča, čo dodáva väčší pocit výnimočnosti osobe za volantom. V dnešnom digitálnom svete oceňujem analógové „budíky“, medzi ktorými je veľký displej palubného počítača. S týmto riešením sa stotožňujem viac ako virtuálnymi kokpitmi. Z estetického hľadiska mi vadil napevno trčiaci dotykový displej, no na druhej strane, nie je mu čo vytknúť z funkčného hľadiska. Má dobrú odozvu, grafiku a logické menu.

Inak ako kladne nemôžem hodnotiť ani posed za volantom. Určite na tom mali podiel špeciálne sedadlá vyvinuté len pre GT verziu. Našiel som si tu relatívne rýchlo ideálnu jazdeckú pozíciu. Imponovala mi pritom polokoža. Všetky ovládače sú v dosahu rúk a čo sa už nevidí až tak často, sú veľké samostatné tlačidlá na ovládanie klimatizácie, základných funkcií autorádia, či výhrevu sedadiel. Samozrejme, nezabudlo sa tiež na dobre riešené odkladacie priestory. Z výbavy menujem aspoň radarový tempomat, aktívne udržiavanie v jazdných pruhoch alebo kvalitnú parkovaciu kameru spolu s parkovacím robotom. Pre milovníkov decibelov je pripravená výborne hrať značková aparatúra JBL.

Isto ste zvedaví akú veľkú daň budú platiť zadní pasažieri a batožina za pekne vymodelovaný zadok ProCeedu. Vzadu sa sedí podobne ako v klasickom hatchbacku, čiže nie je miesta na rozdávanie nad hlavou, či kolená, ale taktiež komfort nespadá do žánru drámy. Dvojica obsedí obstojne aj dlhšie trvajúcu cestu, s trojicou dospelých osôb by som na zadnú lavicu moc nepočítal. No, ak by predsa nebola iná možnosť, stredného pasažiera poteší aspoň nízky stredový tunel. Kufor prekvapí. Jeho nakladacia hrana je síce vyššia, no objem spolu s multifunkčne riešeným dvojitým dnom robia z tohto auta praktického spoločníka na dlhé cesty.

K športovému autu patrí poriadny motor. Kórejci ukázali, že veľkoobjemovým motorom nie je úplne koniec, keď uviedli do predaja Stinger. Ceed však zasahuje do úplne inej sféry zákazníkov a tomu je podriadené aj samotné motorové portfólio. Do ProCeedu dostanete najvýkonnejší motor 1.6 T-GDi naladený na výkon 150 kW spriahnutý s manuálnou šesťstupňovou prevodovkou alebo s dvojspojkovým automatom 7DCT. Priznám sa, že som neskrýval očakávania.

Prvé studené štartovanie bol pre mňa, doslova, šok. Toto som nečakal. V zavretej kabíne, po naštartovaní, dunelo ako v silnom hot-hatchi. Zvuk pôsobil na mňa sprvu veľmi falošne a nepresvedčivo. Tipoval som to iba na reproduktory, avšak otvorenie okien a následné pristúpenie k výfukom odhalilo, že auto vydávalo nefalšované zvuky prostredníctvom škrtiacej klapky. Po zvolení športového jazdného režimu je hluk z výfukov ešte výraznejší. Reproduktory mu však (ne)dopomáhajú.

Pokojné cestovanie mestom zvláda sedemstupňová dvojspojková prevodovka hladko, bez šklbnutí. Rozhodí ju však akékoľvek posúvanie v mestských kolónach. Je úplne jedno ako veľmi citlivo stlačíte plynový pedál, prevodovka sa postará vždy o oneskorený prudký pohyb vpred. Pri parkovaní odporúčam používať iba brzdu a na plyn vôbec nešliapať. Ani rýchle reakcie na preradenie alebo podradenie netreba vždy očakávať, ak máte zvolený bežný jazdný režim. V tom športovom je to už iné kafé. Poslúcha na slovo a radí podľa predstáv. Dá sa tu využívať aj radenie páčkami pod volantom.

Samotný motor, po dynamickej stránke, nesklamal. Páčia sa mu výlety za vysokými otáčkami, kedy opantáva uši vodiča krásnym zvukom. Naopak, počas bežnej jazdy okreskami alebo ustálenej diaľničnej rýchlosti, začína liezť na nervy škrtiaca klapka. Motor vtedy točí na rovných 3000 ot./min. a do kabíny preniká súvislý dunivý zvuk. Je síce tlmený, ale ak sa som sa naň zameral, prekážalo mi to. Niekedy je menej viac. Apetít je závislý od toho ako veľmi využívate výkonový potenciál agregátu. Veľmi rýchlo mi ukázal ako veľmi ľúbi palivo, keď štvrť nádrže „vypil“ po sto kilometroch, prevažne, dynamickej jazdy. Upokojením mojich chutí za dynamikou sme nakoniec spolu odjazdili cez 600 kilometrov na jednu 50 litrovú nádrž, čo vychádza na 8,3 litra na 100 km.

Zatiaľ to vyzerá na verdikt 50:50, brať / nebrať. Dvojspojková prevodovka ma neoslovila, ani škrtiaca klapka. Je tu však možnosť zvoliť manuálnu prevodovku. Prečo by som sa však nakoniec rozhodol pre ProCeeda, je podvozok. Famózne si rozumie s našimi cestami a to napriek nízkoprofilovým pneumatikám 225/40 R18. Na ceste neposkakuje, zároveň výborne drží stopu a zadná náprava veľmi ochotne poslúcha aj pri prudkých výjazdoch zo zákruty. Tento Shooting Brake je ako stvorený na spleť kľukatých ciest. Podvozku kladne odpovedá taktiež ostré, presné riadenie.

Prvý neprémiový Shooting Brake od Kórejcov vyšiel, u mňa, kladným hodnotením. Osobne by som si zvolil konfiguráciu s manuálnou prevodovkou, nakoľko 7DCT ma nepresvedčil s daným motorom. Navyše, nadobúdacia cena ProCeedu nemusí byť zarážajúco vysoká, ak si nepotrpíte na najvýkonnejší agregát. V opcii sú ďalšie dva (viď tabuľku pod textom). Ak sa preň rozhodnete, oželiete sedadlá a pár drobností, tak množstvo nadštandardných prvkov výbavy dostanete bez príplatkov aj v GT Line. Odporúčam vyskúšať si ho! Stojí za zváženie.

Fotogaléria