Kým vpláva leto do jesenných vôd,
ešte raz vzbĺkne, jasom zahýri
a náhle ako vypálený knôt
ohne sa, zlomí,
podobné suchým stvolom slnečníc,
podobné našim rozmazaným tieňom,
a nostalgický škrekot orešníc
naplní dušu.
Sotva som vkročil s vášňou váhavou
do svojho leta, hýriaceho júla,
už cítim zľahka krúžiť nad hlavou
pavúčí koráb.
buď ku mne štedré, slnné obdobie,
prenikaj clonou útočiacich mrakov –
žič mojej túžbe. Pokým ovdovie,
chce prežiť lásku.
Štefan Žáry (1918 – 2007), básnik, esejista, prekladateľ, novinár, redaktor, autor kníh pre deti a mládež, rád písal o ľudských snoch a túžbach. Báseň Kým vpláva leto som vybral z vydania Štefan Žáry: Kotvy a krídla (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1981).