V júni sa podarilo uspieť v emisii krytých dlhopisov dvom bankám. Tatra banka ich predala za štvrť miliardy eur, Slovenská sporiteľňa za pol miliardy eur. O dlhopisy oboch bánk pritom prejavili záujem investori napríklad z Nemecka, Rakúska, Veľkej Británie, ale aj Škandinávie.

Analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia vysvetľuje, že zmenou zákona o bankách môžu finančné domy od januára 2018 vydávať tzv. kryté dlhopisy, ktoré slúžia na zabezpečenie financovania hypotekárnych úverov. „Kryté dlhopisy, ktoré nahradili hypotekárne záložne listy, vyhovujú európskym štandardom a požiadavkám trhu a sú preto obchodovateľné na zahraničných trhoch. Zároveň sú kryté dlhopisy bezpečnou formou investície a napríklad v porovnaní so štátnymi dlhopismi ponúkajú zaujímavý výnos,“ podotkol M. Laznia.

Aj podľa ďalších analytikov nakupovali investori dlhopisy najmä pre stabilitu bankového sektora, ale i rast slovenskej ekonomiky. „O dlhopisy slovenských komerčných bánk majú okrem domácich subjektov eminentný záujem aj zahraniční investori, najmä inštitucionálni ako napríklad poisťovne či dôchodkové fondy.

Vzhľadom na regulatórne požiadavky menových autorít sú povinné nakupovať do portfólií len kvalitné dlhopisy osvedčených emitentov s vysokým investičným ratingom,“ doplnil analytik spoločnosti Across Private Investment Jakub Rosa.

Lákavý je však aj samotný výnos. „Pre investorov sú zaujímavé, pretože sú veľmi bezpečné a prinášajú aspoň minimálny výnos, keďže vládne dlhopisy v takmer všetkých krajinách eurozóny majú negatívny výnos,“ priblížil analytik X-Trade Brokers Lukáš Lipovský. Okrem toho sú podľa jeho slov tieto dlhopisy kryté veľkým množstvom hypotekárnych úverov.

„Taktiež treba poznamenať, že krytie obsahuje slovenské hypotéky so splatnosťou do 30 rokov a maximálnou hodnotou LTV na úrovni 70 percent. To znamená, že boli poskytnuté na maximálne 70 percent z ceny nehnuteľnosti, čiže krytie je veľmi bezpečné," objasnil L. Lipovský.

Získané zdroje môžu finančné domy využiť na financovanie klientov. „Situácia je priaznivá aj pre samotné banky, pretože získavajú relatívne lacný a najmä dlhodobý zdroj financovania, ktorý môžu po započítaní prakticky nulových úrokových nákladoch zaujímavo zhodnotiť cez úverové produkty klientom,“ dodal J. Rosa.