Slušná, skvele obsadená umelecká dráma, píše The Hollywood Reporter o filme Marka Škopa
Patriarchát, homofóbia, xenofóbia a toxická maskulinita. Taká je vo filme Nech je svetlo súčasná slovenská dedina.
Úspech snímky Nech je svetlo na festivale v Karlových Varoch neušiel pozornosti svetových médií.
Prestížny americký časopis Variety ju označil prívlastkami „naliehavá a mnohovrstevnatá“, konkurenčný The Hollywood Reporter s tým súhlasí, keď píše o „slušnej, dobre obsadenej a výborne vytvorenej umeleckej dráme“.
Marko Škop si na premiére užil standing ovation a priazeň divákov v ankete o najobľúbenejší festivalový titul, Milan Ondrík si z Karlových Varov odnáša Krištáľový glóbus pre najlepšieho herca. Mimochodom, táto cena na Slovensko putovala predtým iba raz, pre Zuzanu Mauréry.
Najbližšie snímku čaká premietanie v juhokórejskom Pusane a na jeseň by sme ju mali vidieť v kinách. Dá sa pritom očakávať, že vyvolá debaty.
Fašistická dedina
Škop si kladie otázku, kde sa berie extrémizmus, a odpoveď na ňu nie je vôbec príjemná. Jeho film je v podstate obžalobou slovenského vidieka, ktorého je fašizmus a xenofóbia tradičnou súčasťou. Je to obžaloba konkrétna a zničujúca, aká v našom filme ešte nebola.
Domov k svojej rodine na Vianoce prichádza gastarbeiter Milan, ktorý trávi zvyšok roka brigádami v Nemecku. Namiesto sviatkovania musí riešiť problém. Jeden z jeho synov sa zaplietol s extrémistami, polovojenským združením, ktoré sa nevolá Slovenskí branci, ale vieme veľmi dobre, čo mu bolo predobrazom.
Prečo sa mladík dal k fašistom? Pretože mu doma chýba autorita otca – mohla by znieť odpoveď, ale skutočnosť sa ukazuje zložitejšia.
Zvyšné diely skladačky sú: prísny starý otec velebiaci Slovenský štát, pokrytecký farár, ktorý
