Film, ktorý dokázal oceniť sexuálnu abstinenciu

Názov filmu High Life (2018, francúzska režisérka Claire Denisová) sa v našej distribúcii neprekladá, na škodu veci, možností by bolo viacero, viaceré z nich by mohli diváka zaujať viac ako originálny názov. Je to sci-fi z vesmírnej lode plnej ťažkých odsúdených kriminálnikov, ktorí sa dobrovoľne rozhodli poslúžiť vede. Okrem posádky plnej vrahov je na lodi pilot, ktorému prepukne leukémia a trochu tajomná lekárka dr. Dibsová (hrá ju Juliette Binoche), ktorá má však temnejšiu minulosť ako mnohí z kriminálnikov. Hlavný hrdina sa volá Monti (Robert Pattinson z Harryho Pottera a Twilightu), tichý, utiahnutý, do väzenia sa dostal za to, že zabil kamaráta, ktorý mu zabil psa.

Monti je zaujímavý tým, že od ostatných bočí, a ešte viac tým, že nechodí cielene masturbovať (vrátane dr. Dibsovej). Sex je na palube zakázaný, lekárka robí rôzne testy, cieľom je o. i. cez skúmavky počať a porodiť dieťa, zistiť, či je to možné vo zvýšenom vesmírnom žiarení, po zásahu do prirodzených vzťahov ľudí tlmených liekmi.

Vidíme pár drám, konflikty, túžbu, pokus o znásilnenie, v podstate všetky postavy majú problémy okrem abstinujúceho Montiho a trochu lekárky, ktorá však stojí nad pravidlami a môže ich porušiť.

Je tu len jedna, možno dve vtipné scény (postava Tcherny, ktorý si osvojil prezývku, ktorú mu dal jeden Rus), stiesnenosť lode, ktorej posádka vie, že sa už nikdy nevráti na Zem, s tou ju spájajú povinné hlásenia a starý televízny signál zo Zeme. A potom je tu malý azyl – kúsok zeme (hliny) so zeleninou a nadizajnovanou fotosyntézou, pre Tcherného raj, dotyk s prirodzenosťou.

Najlepšie sci-fi flmy nie sú o vede a futuro-špekuláciách, ale o ľuďoch, vesmírne kulisy to dokážu len inak zvýrazniť. High Life je v niečom blízky Solarisu, v niečom Nolanovmu Interstellaru. Rieši sa tu samota a pochopíme, čo je silnejšie ako kriminálne pudy, opustenosť, depresie, kde sa v beznádejnom svete dá vykresať nádej.

Nie je to tá abstinencia, tá len umožňuje Montimu zostať v daných podmienkach slobodnejší, pudovo neotupieť. Niektoré postavy na lodi to dokázali po čase uznať, nie však napodobniť. Aj to ale stojí za zmienku, nepamätám si z posledného obdobia iný film, ktorý by archaickú katolícko-platónsku ideu celibátu bral s rešpektom.

Pointa je ale inde: dr. Dibsová dosiahne oplodnenie jednej z postáv s ejakulátom od Montiho, narodí sa dievča, po istom čase zostanú na lodi iba otec a dcéra. Dvaja ľudia, odľahlý pustý vesmír, dochádzajúce zásoby, bez šance na návrat a vôbec nezmyselná misia. Skutočné väzenie, vlastne horšie ako všetky iné väzenia. Všetky dôvody na totálnu frustráciu a azda aj samovraždu.

Až na jeden.

Kým je dcéra malá, Montiho tlačí do života povinnosť voči nej, starostlivosť vynútená plačom, hladom, potrebou rozprávať, učiť sa. Keď je dievča staršie, dodáva mu odvahu, všetkému dáva zmysel. Podvedome tušíme, že keby sme sa posunuli v čase a dievča by tam raz zostalo samo, bol by to skutočný koniec, ale Monti ani jeho dcéra to neriešia. Pretože majú poslanie. 

High Life je film o tom, akou mocnou vesmírnou silou je rodičovstvo.