SME zase raz vyhralo súťaž o najlepšieho živiteľa extrému

Písať burcujúci komentár k spracovaniu témy pedofílie v denníku SME azda netreba, súdiac podľa reakcií, čitatelia hlúposť článkov veľmi dobre pochopili.

Jedným z úmyslov denníka SME bolo (podobne ako pri téme homosexuality) rozlíšiť medzi samotnou orientáciou, resp. chorobou, a konaním v jej línii, teda v tomto prípade sexuálnym zneužívaním detí. Teda že samotná choroba nemá viesť k odsudzovaniu človeka, ktorý ňou trpí. Pritom platí, že sa má všemožne brániť jeho skutkom, ak sa ich dopúšťa. Takto to, mimochodom, chápe aj kresťanstvo. Miluj hriešnika, odsudzuj hriech.

Problém je, že SME spravilo aj niečo úplne iné. A zvlášť v tejto oprávnene výbušnej téme to kole oči.

Jedna vec je podpora pre ľudí, ktorí bojujú so svojou chorobou. SME však spravilo aj niečo úplne iné. A zvlášť v tejto oprávnene výbušnej téme to kole oči.Zdieľať

Podobne ako pri iných ľavicových kampaniach za vymyslené práva istej skupiny ľudí aj tu platí, že nikto vopred nehovorí, že ich choroba/odchýlka/orientácia je v podstate rovnocenná norme. Vždy sa to začína poukázaním na zlú situáciu „chorých“, poukáže sa na to, ako ich väčšinové obyvateľstvo „diskriminuje“, vytvorí sa potreba obhajoby ich „práv“ a nakoniec sa to zakotví do legislatívy.

Pedofil v školstve je podľa SME zrejme OK

Jedným z troch článkov, ktoré téme v SME venovali, bol totiž výrazne nekritický rozhovor s človekom s pedofilnou diagnózou, ktorý pôsobí ako učiteľ základnej školy. Rozhovor viedli s cieľom vykresliť jeho životný príbeh, jednoducho vyvolať pochopenie s takýmto životom u čitateľov denníka. K jeho zamestnaniu však SME uviedlo len zopár otázok a získalo od neho vyjadrenie, že deti nezneužil. Nepíše, že by to overovalo, a ani k samotnému faktu, že pracuje medzi deťmi, nezaujalo SME žiadne vlastné nesúhlasné stanovisko.

Naopak, medzi hlavné posolstvá rozhovoru patrila sťažnosť respondenta na predsudky spoločnosti. „To, že je niekto pedofil, neznamená, že je deťom a priori nebezpečnejší ako niekto, kto pedofilom nie je. Tie predsudky a odsudzovanie nám veľmi krivdia a nežije sa nám v takejto atmosfére dobre.“

Vo veľkom nekritickom rozhovore získali od pedofilného učiteľa vyjadrenie, že deti nezneužil. Nepíšu, že by to overovali, a ani k samotnému faktu, že pracuje medzi deťmi, nezaujalo SME žiadne vlastné nesúhlasné stanovisko.Zdieľať

V ďalšom texte sa v SME zaoberali životom pedofilov, opäť zdôraznili, že ľudia s týmto ochorením nemusia zneužívať deti, že väčšina sa „vie ovládnuť“, získali vyjadrenie sexuológa, poukázali na niekoľko vedeckých štúdií, ktoré sa téme venovali, a to, že väčšinu detí nezneužívajú pedofili. Jednoducho: hodnotenie samotnej pedofilnej orientácie/choroby je relatívne. Odtiaľ už môže viesť priama cesta k záveru, že pedofilná porucha je vlastne v poriadku a treba ju plne akceptovať (azda niekedy aj vyradiť zo zoznamu chorôb), zlé je len sexuálne zneužívanie detí, ktoré na ňu nie je napojené.

Popri tom ešte uviedli aj to, že kvôli lepšiemu zvládaniu ochorenia sa „v tejto komunite vedie debata o legalizácii niektorých druhov detskej pornografie, ktorá nikomu neubližuje, teda erotické poviedky či kreslené porno“.

Toto si od SME tiež nevyslúžilo žiadne negatívne stanovisko. Hoci by sa to dalo chápať ako akési „virtuálne podľahnutie vôli zneužiť“, SME to nadhodilo do polohy „možného riešenia“ života ľudí s pedofilnou diagnózou. Teda spoločnosť by akoby mala k praktizovaniu ich choroby v nejakej miere vyjsť v ústrety. (Ďalší dôvod na otvorený nožík vo vrecku čitateľa.)

Perzekvovanie pedofilov? Letné teploty boli asi fakt privysoké

Jakub Filo, zástupca šéfredaktorky SME, potom v komentári napísal: „Aj človek s ‚poruchou sexuálneho výberu‘, ktorou pedofília je, má právo na život bez predsudkov, odsudzovania a perzekvovania.“

Opäť: ak ľudia s pedofilnou diagnózou so svojím ochorením bojujú, zaslúžia si pochopenie a pomoc. Ale zatvára ich niekto do väzenia, ak deti naozaj nezneužívajú? Aký druh „perzekvovania“ má Filo na mysli?

V nadväznosti na všetky tri texty sa logicky dá domyslieť, že podľa SME by ľudia s pedofilnou diagnózou mali byť pripustení do profesie, kde majú denný kontakt s deťmi, teda napr. do škôl. Nemali by byť predsa „diskriminovaní“ („perzekvovaní“) pre ochorenie, za ktoré nemôžu.

V textoch zaznelo prirovnanie komunity pedofilov s klubom anonymných alkoholikov. Ale ktorý rozumný alkoholik bojujúci so svojou závislosťou ide pracovať ako výčapník do baru? Jasné, že je to absurdné. Pritom ak podľahne alkoholik, uškodí sám sebe, ale pedofil vie zničiť život bezbrannému dieťaťu. Toto predsa netreba vysvetľovať príčetným ľuďom.  

Ak budú mať pedofili prístup k učiteľskému povolaniu, nimi zneužité deti budú čo? Štatisticky nutná obeť v záujme naplnenia „práv pedofilov“?Zdieľať

SME zdôrazňuje, že nie každý pedofil deti sexuálne zneužíva. Logicky ale platí aj to, že viacerí z nich to robia. A to priamo v dôsledku svojej choroby, teda ak záleží na ochrane detí, je potrebné pedofilov zo systému školstva paušálne vyčleniť. Ak, naopak, budú mať prístup k učiteľskému povolaniu, istý počet nimi zneužitých detí bude čo? Štatisticky nutná obeť v záujme naplnenia vymyslených „práv pedofilov“? Naozaj to treba vysvetľovať?

Extrém plodí extrém, najmä ak sú tí „normálni“ pasívni

Od článkov v SME sa včera mierne dištancoval aj Denník N textom od Filipa Struhárika. Podľa neho „spôsob, akým SME napísalo o pedofiloch, len prispel k šíreniu paniky“. Samozrejme, čitateľ sa nedočkal ostrej kritiky, ale odpovede v štýle „takto sa to nerobí“. Ani Filip na pedofila pracujúceho na základnej škole nijako nereagoval. (Urobil to až Oláh v .týždni.)

Voči článkom v SME sa na svojich facebookových profiloch vymedzili politici, len je pozoruhodné ktorí. S pobúrením sa ozvali hlavne tí, voči ktorým je SME v opozícii (Eva Smolíková z SNS, Boris Kollár zo Sme rodina, Ján Podmanický zo Smeru, Štefan Harabin, Eduard Chmelár...), dalo by sa povedať, že takí, ktorí sú považovaní za „neslušných“.

Tí tzv. „slušní“ sa však neozvali. SME je najčítanejšie mienkotvorné médium na Slovensku a jeho smerovanie má váhu. Andreja Kisku, Michala Trubana, Miroslava Beblavého a ani len Alojza Hlinu nestála načrtnutá podpora SME pre pedofilov v školstve ani jednu reakciu. Kto má teda zastupovať stredo-pravých voličov?

Resp. – niektorí sa ozvali. Ondrej Prostredník, evanjelický teológ, predstaviteľ tzv. Progresívnych veriacich, na svojom verejnom facebookovom účte odpovedal na sťažnosť od fanúšika, ktorý články v SME odmietol ako test „budúcej akceptácie pedofílie“. Prostredník mu odpovedal, že v tých článkoch nevidí „ani najmenšiu stopu toho, že by sexuálne zneužívanie detí malo byť odrazu tolerované“ a „spôsob, akým to redakcia uchopila, je dobrý“. Jednou z téz SME však bolo, že Slovensko pedofilov perzekvuje, ako to teda podľa neho robí? Ondrej Prostredník je popredným členom Progresívneho Slovenska, s ktorým KDH včera podpísalo zmluvu o neotváraní kultúrnych vojen...

Prístup SME môže schvaľovať len ten, kto má záujem tieto kultúrne vojny presadzovať bez ohľadu na cenu, hoci môže x-krát tvrdiť opak.Zdieľať

V čase, keď je Kotlebova strana treťou najsilnejšou v krajine a vedie sa proti nej vytrvalá kampaň, vydať titulku hlavného liberálneho mienkotvorného média s palcovým nadpisom „Pedofili nie sú zločinci“ môže iba človek, čo to „veľmi nedomyslí“.

Alebo jednoducho niekto, kto má záujem tieto kultúrne vojny presadzovať bez ohľadu na cenu, hoci môže x-krát tvrdiť opak. Toto by malo byť najlepším dôkazom charakteru tohto tábora pre tých, ktorí s ním plánujú spolupracovať.