Kým my na Slovensku sa s vizitkami stretneme v obchodnom styku, na manažérskych pozíciách, alebo pri návšteve nejakého špecialistu, v iných krajinách je vizitka bežnou súčasťou aj takých stretnutí, ako je záhradná slávnosť susedov, či rodičovské stretnutia. Noví susedia o sebe môžu dať vedieť napríklad tak, že priateľom rozdajú svoje vizitky. Zvláštne?
Rovnaké meno, rovnaká adresa, lepšie zoznámenie
V britských krajinách, kolóniách, v USA, či vo Francúzsku nie je ani dnes nič zásadne neobvyklé, ak manželský pár pri zoznámení vytiahne vizitku. Stručná, neprehnaná grafika, jednoduchá stručná informácia a na nej názov Manželia Grahamovci, alebo Jake and Jane Graham. Máte jasno v tom, ako sa volajú a ak pripíšu kontakt, je to zväčša na pevnú linku do domu. Len výnimočne si dajú mobilný kontakt priamo na vizitku, ak ide o „susedský a priateľský“ typ vizitky.
Tieto krajiny majú v niečom ľahšiu situáciu pri uvádzaní mien. Muž aj žena majú rovnaký tvar mena. Aj preto sa dá písať len s krstnými menami a jediným priezviskom, ale uvádzajú sa aj ako Rodina Grahamová.
Súčasťou môže byť motto, či adresa, alebo nejaká drobná myšlienka, citát a podobne. Na takýchto vizitkách je napríklad skôr nežiaduce uvádzanie titulov. Vyznieva totiž ako pokus o chválenie, preukazovanie svojho akademického postavenia voči ostatným. Nežiaduce je tiež používanie krikľavých farieb, efektov, grafík a podobne. Jej zmysel je uľahčiť zoznamovanie na susedských stretnutiach, na slávnostiach, festivaloch, napríklad pre nových prisťahovaných, alebo na rodinných výletoch na miesta, kde stretnú ďalších ľudí.
Zaujímavosťou je, že príklady vizitiek, ktoré sme mali možnosť u takýchto rodín vidieť, uvádzali aj emailovú adresu. Veľmi často jedinú, ktorá patrila obom manželom. Je to jav najmä u starších, kde potreba vlastnenia osobitej jedinečnej schránky nie je tak silná a takéto páry nepotrebujú drať súkromie.
U nás menej známe, aj keď nie celkom zbytočné
Nakoniec prečo nie? Niektoré susedské stretnutia sú fajn, zoznámite sa s množstvom ľudí, no keď ich budete potrebovať, aspoň máte kontakt, meno a adresu, takže ste si istí, ktorí to boli. Na Slovensku tento jav nepoznáme, no nie je to až tak zlá myšlienka. Výroba stovky vizitiek je vecou okolo pár eur, jednoduchý návrh v mnohých tlačiarňach dnes robia aj zadarmo.
Nepíšeme však, že je to zvyk celkom neznámy. Objavuje sa pomerne často aj u nás. Je to však veľmi krátke obdobie a skôr sa to berie ako zábava. Sú to svadby a rôzny spôsob informácie o tom, že konkrétny pár je svoj. Aj na Slovensku sa stretávame, hoci nejde o časté a pravidelné prvky, že si nechajú vyrobiť vizitky. Pre symboliku a ukázanie svetu, že sú svoji.
