Parlament v máji posunul do druhého čítania novelu zákona o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon. Ten zavádza povinnú jedenásťročnú školskú dochádzku, teda o rok dlhšiu, ako je v súčasnosti. Pribudol povinný rok v škôlke pre 5-ročné deti, do praxe by mal vstúpiť od septembra 2020. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to bude mať negatívny dosah na rozpočet samospráv. „Preto požiadame o presun schvaľovania školského zákona na septembrovú schôdzu a urobili sme to preto takýmto spôsobom, aby bolo jasné, ako veľmi samosprávy novelu pocítia,“ uviedol Michal Kaliňák, hovorca ZMOS. Každé mesto a obec prerátajú, ako sa im zvýšia náklady. Prognózy by mali byť známe začiatkom júla.
„Návrh zvyšuje výdavky pre mestá a obce. Tie budú musieť budovať nové kapacity, zamestnať viac pedagógov aj prevádzkových zamestnancov. Ak sa nepodarí dopredu vytvoriť dostatočné kapacity, budú musieť túto povinnosť realizovať mnohé samosprávy na úkor prijímania 3– až 4-ročných detí,“ mieni Jozef Turčány, výkonný podpredseda združenia. ZMOS preto navrhuje, aby sa posledné ročníky presunuli zo škôlky do základných škôl.
Či parlament vyhovie požiadavke o odklad, je otázne. „Novela je zatiaľ zaradená do programu Národnej rady, uvidíme, ako sa bude postupovať, keď začneme o nej rokovať,“ uviedol Ľubomír Petrák (Smer), šéf parlamentného výboru pre vzdelávanie. Na program dňa by sa mala dostať v stredu.
S povinnou škôlkou prišli poslanci parlamentu Eva Smolíková (SNS), Ľubomír Petrák (Smer) a Péter Vörös (Most-Híd). „Cieľom je zvýšiť zaškolenosť detí, aj tých z marginalizovaných skupín, aby získali potrebné návyky a uľahčil sa im prechod do školy,“ vysvetlil Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády pre rómske komunity. Ravasz sa nedostatku kapacít škôlok neobáva. Obce môžu vybudovať zariadenie aj vďaka peniazom z výziev ministerstva pôdohospodárstva či vnútra. „Dajú sa tiež využiť prázdne budovy v obci, či obec má možnosť dohodnúť sa s okolitými a mať spoločnú materskú školu,“ naznačil Ravasz.
Deti by mali chodiť do škôlky každý pracovný deň aspoň na štyri hodiny, pričom by mala byť pre ne zriadená samostatná trieda. Novela umožňuje plniť povinnú školskú dochádzku aj v súkromných či v cirkevných materských školách, rovnako sa budú môcť deti vzdelávať doma aj individuálne. Pôjde najmä o prípady, keď zdravotný stav nedovolí dieťaťu navštevovať škôlku. Povinnosť sa týka slovenských detí, ale aj detí cudzincov, ktorých rodičia žijú na Slovensku viac ako 90 dní.
V prípade, že dieťa nebude spôsobilé pokračovať na základnú školu, zopakuje si ešte rok v škôlke. Základné školy už nebudú zriaďovať nultý a prípravný ročník. Ak rodič nedá dieťa do škôlky, hrozí mu pokuta až 331 eur.
Asociácia súkromných škôl a súkromných zariadení Slovenska pripomenula, že novela zákona zatiaľ umožňuje absolvovať povinný rok len v štátnych, súkromných a cirkevných škôlkach. Nemyslí na alternatívne škôlky a tie mimo siete materských škôl. Výhrady má aj k zrušeniu nultého a prípravného ročníka. „Považujeme za neodôvodnené bez ďalšej analýzy nulté a prípravné ročníky ZŠ plošne týmto zákonom zrušiť,“ zdôraznila asociácia v stanovisku. Kritizuje tiež opakovanie roku v škôlke. Považuje to za bezprecedentný zásah do psychiky a ďalšieho vývoja dieťaťa.
Riaditelia základných škôl zavedenie povinného roka v škôlke považujú za dôležitý. „Veľa detí, ktoré nenavštevujú predškolské zariadenie, nie je pripravených na vstup do školy. Niektorí rodičia sa im pre svoje pracovné vyťaženie nemajú čas dostatočne venovať. Rodičia detí zo znevýhodneného prostredia často ani nevedia, ako deti pripraviť na vstup do školy,“ vysvetlila Ivica Krajčovičová, zástupkyňa Základnej školy s materskou školou na Ulici Maxima Gorkého v Trnave.
Pedagógom sa však nepozdáva rušenie nultých a prípravných ročníkov. Tvrdia, že v prípade, ak by dieťa ani po absolvovaní povinnej škôlky nedosiahlo školskú zrelosť, mohlo by navštevovať nultý ročník v základnej škole.
Rušenie nultých ročníkov by sa nemalo týkať špeciálnych prípravných ročníkov, ktoré ponúkajú niektoré základné školy. „Na našej škole poskytujeme vzdelávanie v prípravnom ročníku pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, je to iný typ ako nultý ročník,“ spresnila Zuzana Holkovičová, riaditeľka Základnej školy s materskou školou Andreja Kubinu v Trnave. Na vyučovaní preto s nimi pracuje logopéd.
Poslankyňa Eva Smolíková (SNS) tvrdí, že obavy organizácií sú predčasné. „Máme naplánované ďalšie stretnutia, zákon sa môže ešte cez pozmeňujúce návrhy upraviť,“ dodala Smolíková. Zaradenie alternatívnych škôlok do zákona nepovažuje za problém.