Do bývalej uhliarskej osady hlboko v horách Nízkych Tatier zavítala aj prezidentka Zuzana Čaputová, necelý týždeň po inaugurácii. Bol to jej prvý oficiálny výjazd na Slovensku. Ivana Gašparoviča v najvyššej ústavnej funkcii tu privítali dvakrát, Andrej Kiska sa tam neobjavil ani raz.
„Je dôležité, aby sme si udalosti, akými bolo vypálenie Kališťa a ďalších obcí, veľmi dobre pamätali a ich odkaz nebol nikdy zabudnutý. Musíme si pamätať, aké hrozné a desivé sú následky nenávistných ideológií,“ zdôraznila vo svojom prejave.
„Nuž, keď ju porovnám s Kiskom,“ uznanlivo pokyvkával hlavou starší Bratislavčan, „toho sme za jeho reči na oslavách oslobodenia nášho mesta dvakrát vypískali… Ani sa mu nečudujem, že si sem nenašiel cestu.“
Prezidentka zavítala do veľkého stanu, kde majú tradične vymedzené miesto rodáci z Kališťa a ich potomkovia. Ako každý rok sa ich tu zišlo niekoľko desiatok. V ďalšom stane jej dodatočne zaspieval spevácky zbor Chlopi z Heľpy pieseň Na Kráľovej holi, ktorou sa mal ukončiť pietny akt, no pre nepriazeň počasia ho museli skrátiť.
K mužom v horehronských krojoch sa pripojil aj premiér Peter Pellegrini. Preňho ako Banskobystričana sú spomienkové oslavy v Kališti srdcovou záležitosťou, aj teraz prevzal nad nimi záštitu. Miestni ľudia i odbojári, ktorí sem pricestovali z celého Slovenska na dvadsiatich autobusoch, si ho obľúbili a spontánne tlieskali pri jeho príhovore.
Podujatie Stretnutie generácií s podtitulom Nezabudneme sa koná tradične v lete, hoci sa osudový zlom v histórii tejto horskej osady odohral 18. marca 1945.
Dovtedy bola jedným v centier tzv. Partizánskej republiky. V Kališti a v bunkroch v priľahlých lesoch sa sústredilo okolo 3 500 povstaleckých vojakov, partizánov, politicky a rasovo prenasledovaných. Dovtedy sa Nemci neodvážili priamo zaútočiť.
Až keď odbojárom došlo strelivo a jedlo, padlo rozhodnutie, že sa majú 15. marca prebiť na druhú stranu blížiaceho sa frontu.
Keď to zistili nepriateľské prieskumné jednotky, nacisti zaútočili. Nešli však bojovať, ale vraždiť. O život prišlo 46 Kališťanov, z toho deväť zaživa upálili, 15 chlapov zastrelili pri Moštenici, zvyšných odvliekli do koncentračných táborov.
Jozefa Vyšného, ktorý Nemcom z donútenia robil tlmočníka, v Turčianskych Tepliciach rozpílili na stolárskej píle. Bez milosti zmasakrovali aj dezertérov z maďarskej fašistickej armády a chorých partizánov ukrytých v zemľankách nad obcou. Zo 42 domov ostalo iba šesť, ostatné ľahli popolom. Dodnes sa zachovali iba dva, v ktorých zriadilo Múzeum SNP svoju expozíciu. Dedinka však po vojne už nebola obnovená.
Na pietny akt pravidelne chodil z Jeruzalema Arieh Klein, rodák zo Žiliny, ktorý sa, ako sám tvrdil, v Kališti druhý raz narodil. Hoci bol po streľbe vážne ranený, podarilo sa mu ujsť z horiacej drevenice a vďaka starostlivosti našich ľudí vojnu prežil.
Zomrel pred štyrmi rokmi, ale teraz navštívil Slovensko jeho najstarší syn. So svojimi dvoma synmi zaspieval na ekumenickej bohoslužbe starý židovský žalm o mieri. Ako nám potom tvrdili obaja mládenci z Izraela aj so svojou sestrou, sú nadšení z prijatia u nás a pokiaľ im to čas dovolí, zavítajú na Slovensko každý rok. Aj vďaka nim Kalište naďalej žije.
