Poklady historicky prvého slovenského židovského múzea vystavia v bratislavskej synagóge.

Znovuobjavené poklady zo zbierky historicky prvého židovského múzea na Slovensku spred takmer sto rokov, ktoré dosiaľ verejnosť nemala možnosť vidieť, prináša na novej výstave Židovské komunitné múzeum, sídliace v jedinej zachovalej synagóge v Bratislave.

Od 14. júna 2019 si publikum po prvýkrát bude môcť prezrieť doteraz nevystavené raritné predmety, tzv. judaiká, z cennej zbierky prvého židovského múzea na našom území, ktoré fungovalo od roku 1928 až do druhej svetovej vojny v Prešove. Priekopnícke múzeum bolo jediným svojho druhu v dejinách Slovenska až do 90. rokov minulého storočia. Založil a riadil ho inžinier a vášnivý zberateľ Eugen Bárkány, ktorému bola venovaná minuloročná výstava.

Zbierka prešovského múzea, ktorá obsahovala asi 1500 predmetov, predstavuje prvý veľkolepý príspevok k záchrane židovského kultúrneho dedičstva u nás. Počas slovenského štátu bola skonfiškovaná a takmer zázrakom prežila holokaust. V rokoch 1952 až 1993 bola deponovaná v Židovskom múzeu v Prahe. Dnes predstavuje cenné historické a vizuálne svedectvo o stratenom svete predkov.

1.Mapa Svätej zeme Chaim Šlomo Luria (podľa) Vydavateľstvo Markus Munk, Viedeň, záver 19. storočia
Mapa Svätej zeme
Chaim Šlomo Luria (podľa)
Vydavateľstvo Markus Munk, Viedeň, záver 19. storočia

Podľa hlavnej kurátorky výstavy, poprednej odborníčky na judaiká, Jany Švantnerovej, je to poklad. Aj preto pre výstavu aktuálnu zvolili príznačný názov Poklady Židovského múzea v Prešove, ktorá predstaví až 70 unikátnych predmetov.

„Nakoľko táto kolekcia predstavuje ozajstný klenot medzi európskymi zbierkami judaík, sme radi, že touto cestou s ňou môžeme oboznámiť slovenskú aj zahraničnú verejnosť. Zároveň tak vzdávame hold všetkým, ktorí sa podieľali na jej budovaní a záchrane,“ povedala kurátorka Židovského komunitného múzea Jana Švantnerová.

„Pre náš projekt sme zostavili medzinárodný výskumný tím, ktorého členmi sú historici, archivár, genealóg, historici umenia a experti na judaiká z Bratislavy, Košíc, Budapešti, Viedne a Tel Avivu,“ vysvetlil riaditeľ a kurátor Židovského komunitného múzea Maroš Borský.

Z prešovskej zbierky sa teraz na výstave ocitnú exponáty najmä z papiera: unikátne papierové vystrihovačky, amulet pre rodičku, zriedkavé tlače, malebné kresby ako aj staré fotografie či mikrografie. Vzácne sú aj grafické listy z Viedne, Budapešti a iných miest, ktoré kolovali po Európe v druhej polovici 19. storočia. Mnohé z týchto objektov sú tzv. izraeliká, objekty s väzbou na Svätú zem. Sú to historické mapy, panorámy Jeruzalema, zobrazenia Chrámu a ďalších miest, ktoré dokazujú silnú emocionálnu väzbu židovského ľudu k zasľúbenej krajine.

Bude si možné prezrieť aj pôsobivé ručne vyrobené papierové predmety, ktoré kedysi zdobili židovské domácnosti a synagógy. Napríklad mizrachy viseli na východnej stene a označovali smer modlitieb k Jeruzalemu. Šiviti s textom žalmu napísaného v tvare menory pomáhali s kontempláciou veriaceho počas modlitieb. Výstava ukáže aj špeciálnu jarcajtovú tabuľu, ktorá pripomína mučeníkov z Pezinka, zavraždených v roku 1529 po monster procese s obvinením z rituálnej vraždy.

Dôležitou skupinou vystavených objektov sú vzácne fotografie zo zbierky. Sú to portréty rabínov a židovských manželských párov, ale aj unikátne predmety ako napríklad fotografia prezidenta T. G. Masaryka s jeho autogramom darovaná múzeu či fotografie z majetku známej nemeckej divadelnej herečky Márie Bárkány, príbuznej Eugena Bárkánya, ktorá zomrela v roku založenia múzea a časť jej pozostalosti prešla do zbierky. Medzi zaujímavé exponáty patrí aj fotografia pochádzajúca z legendárneho ateliéru Mindszenty v Bratislave, na ktorej sa v rámci výskumu pre výstavu podarilo identifikovať portrétovaných manželov Sonnenfeldovcov.

Návrh dekoratívnej maľby stropu pre synagógu v Šebeši (Ľubotice) Ján (János) Koch Prešov, 1925
Návrh dekoratívnej maľby stropu pre synagógu v Šebeši (Ľubotice)
Ján (János) Koch
Prešov, 1925

Jedinečným exponátom je aj fotografický album prešovských a šarišských židovských pamiatok zo súkromného fondu Theodora Austerlitza, právnika, amatérskeho historika, spoluzakladateľa múzea a Bárkányovho priateľa. Na Slovensku neexistuje podobný album, ktorý by ponúkal taký bohatý zdroj fotografických materiálov o miestnom židovskom kultúrnom dedičstve. Niektoré obrázky sú dokonca jedinou zachovanou fotografickou dokumentáciou budov a interiérov už neexistujúcich synagóg.

Prvá inštitúcia na území Slovenska, ktorá si za cieľ stanovila zbierkotvornú činnosť a prezentovanie židovskej kultúry, má netradičný príbeh. Židovské múzeum v Prešove vzniklo doslova zo dňa na deň a podnetom na jeho založenie sa stal náhodný objav nástenných malieb v malom domci v Prešove v roku 1928. Pri prestavbe našli pod vrstvami omietok tetragram Božieho mena, nápis „Toto je Pánova brána“. Nález vyvolal v židovskej komunite nadšenie. Účelom múzea bolo podľa stanov zbierať a uchovávať predmety pre židovský kult v synagóge a v dome, archiválie, rukopisy a tlač, ktoré sa týkajú židovských dejín, vyobrazenia osobností, stavieb a predmetov, ktoré majú pre židovstvo a jeho dejiny dôležitosť, zvlášť pokiaľ sa týkajú Slovenska. Súčasne chceli jeho zakladatelia bojovať s ponímaním, podľa ktorého židovský ľud nemá vyhranené a príznačné umenie.

Prešovská zbierka má dnes status zakonzervovanej zbierky, jej obsah sa od medzivojnového obdobia nedopĺňal o žiadne nové predmety a ako celok nikdy neprešla komplexným reštaurátorským zásahom. V rámci spolupráce s Židovskou náboženskou obcou Prešov, ktorá je dnes majiteľom zbierky prvého židovského múzea, bolo možné tieto predmety začať skúmať. Vystavené objekty si vyžadovali mesiace rozsiahlych reštaurátorských a konzervačných prác. Výstava je priamym pokračovaním úspešného projektu z minulého roka, venovaného zberateľskej činnosti zakladateľa a riaditeľa múzea Eugena Bárkánya. Projekt  je podľa autorov viacročnou aktivitou, ktorá sa zameriava na výskum a reštaurovanie najviac ohrozených predmetov z tejto vzácnej zbierky a ich zachovanie pre budúceho generácie.

„Pevne verím, že súčasná výstava a katalóg, ktorý ju sprevádza, bude významným míľnikom v našom chápaní bohatstva židovskej materiálnej kultúry a vzácneho kultúrneho dedičstva slovenskej židovskej komunity,“ uzavrel Maroš Borský.

Návštevníci si výstavu môžu pozrieť v Židovskom komunitnom múzeu od 14. júna do 6. októbra 2019, okrem židovských sviatkov, každý piatok a nedeľu od 10 h. do 16 h.

Viac informácií nájdete na stránke výstavy stránke ŽKM www.synagogue.sk a Facebookovej stránke www.facebook.com/zidovske.komunitne.muzeum.bratislava

Zdroj: TS