Vo svojom inauguračnom prejave Čaputová načrtla, že zostane verná svojmu predvolebnému programu. Upozornila na klimatickú krízu, prihlásila sa k proeurópskej a proatlantickej orientácii, vyzdvihla potrebu rovnosti všetkých občanov. Zdôraznila, že neprišla vládnuť, ale slúžiť.
„Ponúkam odbornosť, ponúkam cit a zdravý aktivistický záujem. Ponúkam teda rozum, srdce a ruky. Zložením ústavného sľubu preberám všetky záväzky a povinnosti verejnej služby,“ povedala Čaputová a sľúbila, že sa bude snažiť povzniesť nad osobné útoky. V závere prejavu sa, rovnako ako počas predvolebnej kampane, poďakovala nielen po slovensky, ale aj v jazykoch národnostných menšín.
Protokolistka Mária Holubová zhodnotila, že prejav spĺňal všetky parametre inauguračnej reči. „Čo sa týka obsahu, našla som v ňom jej osobnosť, ako sa prezentovala počas kampane,“ povedala protokolistka. „Mňa osobne oslovila jej myšlienka, keď hovorila o vlastenectve. O ňom sa hovorí málo, keďže sa kedysi vnímalo, že od vlastenectva je blízko k nacionalizmu, hranica je tenká. No ona veľmi pekne prepojila vlastenectvo so životným prostredím – naša krajina, naše dedičstvo, naša príroda,“ dodala Holubová.
Podľa politológa Marušiaka hneď prvou výzvou pre prezidentku bude skutočnosť, že momentálne je parlament úplne inak politicky orientovaný ako nová prezidentka. „Parlament nebude voči nej veľmi priateľský. Najmä niektorí ľudia zo strany Smer, konkrétne Ľuboš Blaha to dal najavo veľmi nevyberavým spôsobom. Toto bude pre ňu výzva,“ odhaduje politológ, podľa ktorého budú jej oponenti hľadať spôsoby, ako jej komplikovať vládnutie. „Možno bude čeliť škandálom, to sa nedá vylúčiť,“ poznamenal Marušiak.
Zhruba o deväť mesiacov budú parlamentné voľby. Od ich výsledku sa bude odvíjať aj ďalšie pôsobenie prezidentky. „Veľa bude záležať od toho, ako bude zložený parlament. Dá sa predpokladať, že bude fragmentovaný a bude závisieť od schopností prezidenta, či sa podarí sformovať adekvátnu väčšinu,“ myslí si Marušiak.
Nevylučuje, že by sa Čaputová mohla inšpirovať českým prezidentom Milošom Zemanom a vytvoriť akúsi prezidentskú vládu. „To znamená vládu, ktorá síce nebude mať dôveru parlamentu, ale zároveň parlament nebude mať dostatočný počet hlasov na predčasné voľby. Ona ako právnička si musí byť vedomá, že je to za hranicou ústavných zvyklostí, aké sme zažili v Československu aj po rozdelení štátov, a s pravidlami parlamentnej demokracie by to nemalo veľa spoločného. Ale aj takýto scenár je možný,“ zamýšľa sa politológ.
Dôležité bude, ako bude nový parlament zafarbený a či väčšina v ňom bude s prezidentkou v zhode, alebo v konflikte. „Ak bude parlament, tak ako naznačujú prieskumy verejnej mienky, fragmentovaný, môže sa stať, že vládne krízy alebo konflikty v koalíciách budú veľmi časté a tým pádom sa jej úloha zvýši. Otázka, či si Čaputová zachová svoje bezkonfliktné vystupovanie, je predčasná. Bude to závisieť od jej protivníkov. Zatiaľ vystupuje takto. Samozrejme, na človeka môže zapôsobiť aj celkom obyčajný faktor stresu,“ doplnil Marušiak.
Prezidentku čaká aj vymenovanie ústavných sudcov. Z potrebných 18 kandidátov na sudcov parlament doteraz navolil len 12. Prezident Andrej Kiska vymenoval troch sudcov, Ústavnému súdu ich chýba ešte šesť, ktorých vymenuje Čaputová. Ústavný právnik Eduard Bárány pripomína, že vymenovať ich môže prezidentka až po tom, čo parlament navolí kandidátov. Otázku, či sa Kiska zachoval správne, keď vymenovanie zvyšných sudcov nechal svojej nástupníčke, treba podľa odborníka postaviť inak.
„Zásadná chyba nebola v tom, či sudcov vymenoval Kiska, alebo to nechal na ňu. Ale v tom, že sa nečakalo na navolenie plného počtu. Malo sa čakať do tej chvíle, kedy by boli zvolení 18 kandidáti. A v tej chvíli, či už on, alebo jeho nástupníčka, to je už v celku jedno, mal menovať,“ vysvetlil Bárány. „Tuná môžu vzniknúť niektoré nepríjemné problémy, nechcem ich pripomínať, aby niekomu nenapadlo, že ich začne aj vyrábať,“ dodal právnik. Ďalšia voľba ústavných sudcov sa bude konať v parlamente vo štvrtok 20. júna. Súd je v nekompletnom zložení od februára.
Horúco bude počas Čaputovej mandátu aj na zahraničnopolitickom poli. Očakáva sa napríklad to, ako sa vyrieši otázka brexitu. Analytik z portálu Euractiv.sk Radovan Geist mieni, že v tomto prípade bude úloha prezidentky takmer nulová. „Otázky brexitu v prvom rade rieši za členské krajiny Európska komisia, ktorá má mandát dohadovať dohody. A keď sa bude blížiť brexit bez dohody, ktorý je stále pravdepodobnejší, bude to skôr úloha vlády, aby v koordinácii s inými členskými krajinami zabezpečila také dočasné a čiastkové dohody, ktoré čo najviac zaštítia či už občanov, alebo slovenské podniky pred negatívnymi dopadmi takéhoto brexitu,“ objasnil Geist. V zahraničnej politike bude podľa jeho názoru Čaputová zastávať inú rolu.
„Predpokladám, že ak by niektorí naši predstavitelia spochybňovali, kam Slovensko zahraničnopoliticky a civilizačne patrí, ak by sa mali bratať s autoritárskymi režimami, tak asi bude prezidentka chcieť byť protiváhou, ktorá pripomenie, že miesto Slovenska je niekde inde,“ podčiarkol analytik.
Geist tiež pripomenul, že medzinárodná politika dnes nie je stabilná, menia sa pomery síl a rastú nové mocnosti. „Prezidentka bude mať dosť dôvodov angažovať sa, pretože je v záujme Slovenska ako malej krajiny, aby bolo medzinárodné prostredie čo najviac stabilné a postavené na pravidlách a inštitúciách, nie na moci,“ uzavrel Geist.
TV Pravda: Pozrite si atmosféru inaugurácie priamo z priestorov bratislavskej Reduty. (vysielané 15.6.2019)