ROZHOVOR - Starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa o parkovaní: Problémom nie sú mimobratislavskí, ale domáci

15.6.2019
0

Zdroj: Archív J. K.

Páčil sa vám článok?

Podľa neho najväčším problémom dopravy a parkovania v hlavnom meste nie sú mimobratislavskí vodiči, ale samotní Bratislavčania. Vysvetľuje, prečo máme za parkovanie platiť a čo by to malo vyriešiť. Ak sa zámery nesplnia, bude to podľa neho problém. A za ten v dnešnej dobe považuje to, že v niektorých mestských častiach nie sú mestskí policajti. Viac o problémoch Záhorskej Bystrici a aj o tom, čo sa im podarilo, hovorí jej starosta Jozef Krúpa.

Záhorská Bystrica nemá problém s parkovaním. Podporujete zavedenie jednotnej parkovacej politiky alebo nie

Bratislava a jej mestské časti  potrebujú jednotnú parkovaciu politiku. Súčasný primátor posunul problém riešenia parkovacej politiky najďalej. Posledné pripomienky posúvajú návrh do finále. Komunikácia s mestskými časťami a verejnosťou dávajú základ, že racionálne a relevantné podmienky budú zakomponované.  

Kedy bude schválené VZN?

VZN  budú mestskí poslanci schvaľovať 27. júna. Spolu so štatútom nastaví rámec povinností aj ekonomických výnosom medzi mestom a mestskými časťami. Následne prevádzkový poriadok určí samotné fungovanie. Kontrolu mestskej polície, ako bude odťahovať, ako budú chodiť monitorovacie autá a ako sa ekonomické výnosy použijú. Časové nastavenie je, že by mala byť v roku 2021 – 22 zavedená, čo vzhľadom na súčasný stav považujem za reálne.

Budeme platiť všetci?

Za parkovanie sa bude platiť. Bude platiť väčšina ľudí používajúcich autá. Je dobré, že systém bude  jednotný a bude ho spravovať mesto resp. mestská organizácia. Väčšina peňazí by sa mala pretransformovať späť do dopravy, parkovania a do celej mobility. Realita ukáže plnenie ekonomiky a reálne fungovanie. Parkovacia politika však neznamená, že sa vyrieši parkovanie. Parkovacia politika znamená pravidlá na spoplatnenie. A reguláciu parkovania hlavne v tých oblastiach, ktoré mestské časti alebo mesto považuje za problémové. Súbežne bude treba riešiť posilnenie a skvalitnenie MHD, záchytné parkoviská a koľajovú dopravu.

Kritici primátorovi vyčítajú, že len chce, aby ľudia platili a nič im za to reálne neponúka. Najprv chcú lepšiu dopravu, parkoviská a až potom platiť.

Čo bolo skôr, vajce alebo sliepka?  Jedno rozhodnutie musí prísť ako prvé. Vzhľadom na celkové príjmy a rozpočet hlavného mesta, nie sú zdroje na to, aby sa dala taká obrovská čiastka vyčleniť hneď teraz. Hovorím o financiách na výstavbu  parkovacích domoch a záchytných parkovisk atď. To sú všetko veci, ktoré sú vo víziách, možno v projektoch. Ale parkovacia politika by ich mala, respektíve musí naštartovať. To druhé riešenie by bolo opäť len posunutie zavedenia parkovacej politiky. Vždy by sme našli problém, prečo nie sú peniaze na parkoviská, lebo sú väčšie priority. Lebo potrebujeme peniaze napríklad na Karloveskú radiálu alebo iné dôležité projekty. Keď zistíme, že máme na to príjmy, ale nevieme to vybudovať, tak to naozaj bude problém. A potom môžeme kritizovať, že to bolo zle nastavené, alebo že systém zhltne viac, ako by mal vyprodukovať.

Nie všetci v zastupiteľstve sú však za jednotnú parkovaciu politiku...

Väčšina starostov mestských častí je za zavedenie parkovacej politiky, ako je navrhnutá. Výhrady sa zakomponovávajú. Pokiaľ ide o poslancov, mestské zastupiteľstvo má svoje kluby a individuality, ale som presvedčený, že väčšina podporí parkovaciu politiku.

Širšia verejnosť až taká nadšená nie je.

Pokiaľ máte za niečo zaplatiť a problém to nerieši, je prirodzenou reakciou, že s tým nesúhlasíte. Ja súhlasím s tým, že treba systém zaviesť. Nehovorím, že hneď vyriešime parkovanie, ale zavedieme systém parkovania, ktorý by ho mal v nejakom čase zlepšiť.  Je v tom veľa politiky a protinázorov a aj populizmu. Je snaha pripomienky zohľadniť, pokiaľ majú racionálny základ. Je záujem urobiť parkovaciu politiku, ktorá síce nebude vyhovovať všetkým, ale väčšina po akceptovaní  a zžití sa s problémom, po roku, dvoch, troch zistí, že má zmysel. Výsledky rozhodujú a tie sa po čase ukážu.

Opýtam sa inak. Prečo v prvom rade neplatia tí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt a až potom Bratislavčania? Parkovacia politika nerozdelila Bratislavčanov a cezpoľných, ale naopak rozoštváva Petržalčanov s Ružinovčanmi alebo iných obyvateľov mestských častí, ktorí z bydliska cestujú za prácou. Uvedomujete si to vôbec?

Sú štúdie a tie tvrdia, že extra veľký problém nie je s cezpoľnými alebo tými, ktorí sem za prácou dochádzajú. Je to do 20 percent áut s mimobratislavskou EČV, ktorých by sa parkovacia politika týkala. Takže tieto autá nie sú na bratislavských cestách najväčší problém. Ten problém je spôsobenými samotnými Bratislavčanmi, keď sa presúvajú do väčších mestských častí, kde je problém s parkovaním v denných alebo večerných hodinách. A tam vzniká problém, ktorý treba nastaviť a regulovať. Jedným z hlavných zámerov parkovacej politiky je znížiť počet áut v meste.

Viceprimátor Káčer: Viem si predstaviť, že hokejový Slovan by vlastnilo a riadilo mesto

Mesto už má po krk súčasného vedenia HC Slovan, ktoré považujú za neseriózneho partnera. Pre dlhy Slovanu je mestský STaRZ v druhotnej platobnej neschopnosti. Značka Slovan patrí Bratislavčanom a súčasní majitelia svojím konaním vážne poškodzujú hokejovú históriu značky Slovan. S viceprimátorom Bratislavy Jurajom Káčerom sme sa rozprávali nielen o Slovane, ale aj o bezpečnosti v uliciach a MHD a pripravovaných opatreniach mesta.

Naozaj ste všetci presvedčení, že ľudia nechajú autá doma a nastúpia do MHD?

Keď nebudete mať možnosť zaparkovať alebo, keď zistíte, že budete platiť dve eurá za hodinu a máte byť deväť hodín v robote, tak prídete na to, že to nie je ekonomické a budete hľadať inú alternatívu.

Spolu so starostom Vrakune chcete mať vlastných mestských policajtov. Kompetentní tvrdia, že to nie je možné. Máte nejaký prísľub, že sa to bude riešiť?

Pre mňa ako starostu je  kľúčové, aby Záhorská Bystrica mala svojich mestských policajtov a boli tu minimálne 20 hodín denne. Nestáva sa to.  Hovoril som to aj novému náčelníkovi Mestskej polície Marekovi Gajdošovi, keď bol u nás v Záhorskej Bystrici .

Ako často sú u vás prítomní?

Z mestskej polície v rámci štvrtého obvodu máme vyčlenených dvoch policajtov. Vytvorili sme im stanicu, ktorá je pre mestskú políciu zadarmo. Minule mi pani okrskárka povedala, že za posledné dva týždne je tu prvýkrát. Zväčša žiaľ fungujú len na zavolanie. Vzhľadom na množstvo problémov v centralnych častiach mesta. Keď je problém, tak buď mestská časť alebo priamo obyvatelia volajú mestskú políciu. Je to nemysliteľné.  Je to jeden z mojich hlavných cieľov, aby Záhorská Bystrica a vlastne každá mestská časť mala minimálne jedného až dvoch policajtov, ktorí by boli prítomní aspon 20 hodín denne.

Čo vám kompetentní páni na to povedali? Dostali ste nejaký prísľub?

Všeobecným problémom je nedostatok mestských policajtov. Z navýšeného mestkého rozpočtu sa v prvom rade počíta s úpravou platov už fungujúcich policajtov. Je to aj o statuse mestských policajtov, ktorý bohužiaľ nemajú taký, ako majú štátni policajti. Poviem to, ako to cítim, že my sme pripravení ako mestská časť začať diskusiu aj o možnom dofinancovaní mestkej polície za predpokladu, že budeme mať trvalú mestskú políciu. V štatistikách máme v Záhorskej Bystrici priestupkovosť nízku. Ale ona je nízka z dôvodu, lebo policajti v teréne chýbajú a páchatelia nie sú pristihnutí pri konkrétnych činoch.

Aké najväčšie problémy máte v Záhorskej Bystrici?

Napriek tomu že patríme počtom obyvateľov k menším mestským častiam, tak rozlohou sme štvrtým najväčším katastrom v Bratislave. Máme odčlenené 3 chatové oblasti Plánky, Podkerepúšky a Devinske jazero, kde bývajú ľudia aj s trvalým pobytom. Tí majú požiadavky, ktoré nie je ľahké plniť,  ide najmä o vybudovanie ciest ich opravu a údržbu. Za posledných 8 rokov sa zvýšil počet obyvateľov možno až o 3 tisíc. Väčšinou sú to mladé rodiny, keďže Záhorská Bystrica je výborným miestom pre život. Pred 8 rokmi, keď som sa stal starostom, sme cítili potrebu zväčšovanie kapacít škôl, škôlok a športovísk a to sa nám postupne darí.

Nedávno sa vám podarilo dostávať multifunkčnú halu...

V roku 2014 sme sa rozhodli, že miesto starej pôvodnej školskej telocvične postavíme krásnu multifunkčnú halu. Vzhľadom na obmedzený rozpočet sme začali stavať v roku 2017 a až teraz v máji 2019 sme otvorili novú multifunkčnú halu. Celkové náklady boli  1,6 milióna eur. Je kompletne vybavená. Základný hrací rozmer 20x 40 m umožňuje profesionálne hrať florbal. V tomto športe sme dvojnásobní majstri Slovenska. Je to u nás veľmi populárny šport. Poskytuje priestor pre takmer 300 divákov. Súčasťou je samozrejme kompletné zázemie a dve menšie haly, priestor na tancovanie, či  crosfit. Tieto priestory ale momentálne využívame pre dve triedy škôlky, ktorá sa rekonštruuje.

Zdroj: Archív Z. B.

Nová hala bude slúžiť len domácim, či aj pre ostatných Bratislavčanov?

Športová hala má tri možnosti využitia.  Výlučne ako telocvičňa pre žiakov základnej školy bude počas školského roka od 8 do 14 tej. V popoludňajších hodinách bude pre športové kluby prednostne zo Záhorskej Bystrice a ak zostanú voľné hodiny, budeme mať snahu priestor prenajať aj ostatným. Príležitostne ju chceme využívať aj na kultúrne podujatia.

Zdroj: Archív Z. B.

Nadstavili ste materskú školu. Darí sa vám pokrývať záujem detí?

- Ako väčšina mestských častí, nedokážeme uspokojiť záujem všetkých detí, ktoré sa hlásia a majú viac ako tri roky. Prihlásilo sa asi 160 detí. Po dobudovaní nových dvoch tried, budeme schopní prijať 100 detí. Mojou ambíciou je od septembra budúceho roka, teda  2020, aby sme prijali všetky deti. Mám predrokované priestory a riešim ich. Po rozšírení súčasnej, bude v škôlke osem tried a nová jedáleň.

(lb)

Páčil sa vám článok?