Učenie cudzieho jazyka sa skladá zo štyroch základných zložiek: čítanie, počúvanie, písanie a rozprávanie. Čítanie a počúvanie sú pasívne procesy, stačí porozumieť obsahu, netreba loviť v pamäti slová ani časovať slovesá.
Písanie a hovorenie sú však aktívna kategória. Pri nich tvoríme vety a vyjadrujeme myšlienky, to je podstata jazyka.
Základom je rozumieť. Na tomto základe treba stavať a naučiť sa jazyk aktívne používať. Tu je niekoľko trikov, ako na to. Keď čítame alebo si robíme cvičenia, zo všetkých strán sme bombardovaní novými slovíčkami.
Význam tých menej podstatných si zväčša domyslíme z kontextu, ale keď dookola narážame na to isté slovo, neuškodí zapamätať si ho.
Ako na to? Ja si ho najprv vyhľadám v slovníku, najlepšie monolingválnom. Ak čítame na počítači alebo na telefóne, technika spraví prácu za nás.
Ak naň klikneme, zobrazí sa nám jeho definícia. Tá však nestačí. Vždy si pozriem aj ďalšie príklady jeho použitia.
Teraz príde na rad uloženie slovíčka do mozgu. Lepšiu vec než mnemotechnické pomôcky azda ešte nevymysleli. Pripomína vám časť slova iné slovo? Alebo s niečím asociuje?
Čím sú asociácie bizarnejšie, tým lepšie.
Úplne stačí, keď si zapamätáme jedno-dve slová za deň, aj to je pokrok. Osobne mám na notebooku prilepený post-it note a naň si všetky nové slová zapisujem, aby som ich mala vždy na očiach, a tak sa mi stále v hlave obnovovali.
S ďalšou metódou učenia sa som sa zoznámila v škole. Na hodine sme si mali vybrať z časopisu odsek anglického textu a preložiť ho do slovenčiny.
Potom sme časopisy zatvorili a z hlavy sme to mali preložiť naspäť. Nebolo to také ľahké, ako sa pôvodne zdalo, no bolo to skvelé cvičenie.
Pri preklade do slovenčiny identifikujeme neznáme slovíčka, ktoré sa naučíme, zameriame sa na stavbu viet a štýl písania a pri spätnom preklade si musíme spomenúť na nové slovíčka.
Precvičujeme si slovosled, gramatiku aj štylistiku. Potom sa opäť pozrieme na pôvodný text a vieme, kde sa máme zdokonaliť.
Ak sa nám nechce veľa písať, existuje aj jednoduchšia možnosť. Párkrát si prečítame krátky text a potom ho prerozprávame.
Môžeme ho povedať kamarátovi, alebo si postupne osvojíme aj rozhovory sami so sebou. Aj to je umenie a čím viac citu do toho dáme, čím viac budeme predstierať, že je to reálna konverzácia, tým sa naše aktívne ovládanie jazyka bude zlepšovať.
Simona Borovská
Gymnázium J. Hronca, Bratislava
