„Muži v politike naprieč európskymi krajinami výrazne dominujú. Žiadna z krajín Únie nemá viac žien v parlamente či vláde, ako mužov. Príkladom v rodovej rovnosti v politike je Švédsko, kde je podiel žien v parlamente na úrovni 47 percent,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková s tým, že ženám sa darí aj vo Fínsku (polovica parlamentu), Belgicku a Španielsku (40 percent).
Naopak, najmenej ich je v Maďarsku (13) a na Malte (15). Slovensko sa v tejto štatistike zaradilo ku krajinám s najnižším podielom žien v politike, teda v národnom parlamente a vláde. „Pozitívne ale je, že za posledných 10 rokov podiel žien vo verejnom živote a politike narastá,“ doplnila analytička, podľa ktorej o tom svedčí aj zvolenie prvej prezidentky v ére samostatnosti SR, Zuzany Čaputovej, ktorá sa v sobotu ujala úradu.
V súčasnosti má tak ženu prezidentku 12 krajín sveta, v celej histórii ich bolo 70. V roku 2018 boli na čele vlády v rámci Únie 3 ženy (11-percentný podiel), v roku 2003 nebola žiadna. Počas posledných 15 rokoch však podiel žien na čele vlád nepresiahol úroveň 14 percent. V rovnakom období teda nikdy neboli na čele vlády viac ako štyri ženy.
Podiel žien vo vláde vzrástol v rámci Únie z 23 percent v roku 2003 na 30 percent v roku 2018. Na čele je podľa Eurostatu okrem Švédska aj Francúzsko (49 percent), Holandsko (42) a Dánsko (41). Na opačnom konci rebríčka je Maďarsko (sedem), Malta (12), Cyprus, Taliansko a Poľsko (všetky 17).
