„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony,“ citovala Z. Čaputová Ústavu SR. Ak by sľub odmietla, alebo by ho zložila s výhradou, nemohla by stáť na čele štátu.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová nechce z úradu vládnuť, ale slúžiť ľuďom a Slovensku. Povedala to vo svojom inauguračnom prejave po tom, čo na slávnostnej schôdzi Národnej rady SR zložila ústavou predpísaný sľub a ujala sa funkcie. Sľubuje, že bude slúžiť blahu slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Chce prispieť ku konštruktívnej spolupráci.

Kiska odovzdal žezlo Čaputovej. Prezidentka hostila seniorov

Zuzana Čaputová Zdroj: TASR

Prezidentka Zuzana Čaputová sa vo svojom inauguračnom prejave prihlásila k proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenska. Európska únia je podľa nej pre Slovensko životným a hodnotovým priestorom. Severoatlantická aliancia zas obranným a bezpečnostným pilierom. Poukázala aj na hrozby ako je klimatická kríza.

Kiska odovzdal žezlo Čaputovej. Prezidentka hostila seniorov

Zuzana Čaputová Zdroj: TASR

Vo svojom inauguračnom prejave skritizovala korupciu či nedotknuteľnosť vybraných osôb. Musí sa to podľa nej stať minulosťou. Volá po spravodlivosti a dôstojnom živote pre mladých aj starých ľudí, prekonávaní rozdielov. V súvislosti s menovacími právomocami uviedla, že bude do funkcií menovať len profesionálne a osobnostne najlepších.

Sociológ: Prejav bol občiansky orientovaný

Inauguračný prejav prezidentky SR Zuzany Čaputovej bol viac občiansky orientovaný, než striktne politický, zdôraznil ekologický aspekt a ambíciu aktívneho prezidentovania. Čaputová má štýl prejavu, v ktorom si každý nájde svoje. Pre TASR to povedal sociológ a výkonný riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.

Kiska odovzdal žezlo Čaputovej. Prezidentka hostila seniorov

Andrej Danko Zdroj: TASR

„Zaujalo ma, že naša nová pani prezidentka deklarovala svoju ambíciu získať si dôveru všetkých, nielen tých, ktorí ju volili,“ povedal V. Hřích na margo jej inauguračného prejavu. Dodal, že jej ambície byť aktívnou prezidentkou a zlepšiť úroveň ľudí, menovaných do justičných funkcií, berie ako fakt, že témy, ktoré komunikovala v prezidentskej kampani, pre ňu ostali kľúčové.

Ocenil taktiež jej dôraz na ekologický aspekt, ku ktorému má podľa jeho slov veľmi blízko. „Zaujímavou myšlienkou bolo, že správať sa zodpovedne voči prírode, je tiež prejavom vlastenectva, čo sa mi zdalo veľmi príjemné,“ spresnil. Čo sa týka štýlu prejavu, V. Hřích povedal, že bol obzvlášť v porovnaní s ostatnými politikmi vedený rečou, ktorej rozumejú všetci. „Viac-menej si tam každý našiel niečo svoje.“

Kiska odovzdal žezlo Čaputovej. Prezidentka hostila seniorov

Zuzana Čaputová Zdroj: TASR

Zvykám si na oslovenie pani prezidentka

Zuzana Čaputová, ktorá v sobotu ujala funkcie hlavy štátu, si zvyká na oslovenie prezidentka. „Je to veľmi nová skúsenosť...Pre mňa je za tým pojmom skryté to, prečo som do kandidatúry išla, a to je služba ľuďom, ako som povedala aj v inauguračnom prejave, neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť, myslím to úprimne,“ uviedla v rozhovore pre RTVS po inaugurácii.

Avizovala, že všetko, čo vo funkcii urobí, bude robiť pre vlasť. „Vlastenectvo bude pretkané do všetkých úkonov, ktoré budem robiť,“ skonštatovala s tým, že to platí pre všetky témy ako spravodlivosť, ochrana životného prostredia aj v sociálnej oblasti, kde vidí dlhy voči ľuďom. „Prezident má síce limitované právomoci, ale budem sa v rámci nich snažiť urobiť všetko, čo budem vedieť,“ doplnila.

Kiska odovzdal žezlo Čaputovej. Prezidentka hostila seniorov

Andrej Kiska Zdroj: TASR

Za veľkú výzvu považuje oslovenie ľudí, ktorí ju nevolili alebo majú iné názory. „Jediné, čo môžem urobiť, je, že ja som tu pre nich, Možno oni tu nie sú pre mňa, a tú dôveru sa nepodarí nadviazať, ale jediné, o čo sa budem snažiť, je poctivá a trpezlivá robota a možno časom uveria tomu, že to myslím vážne, že to myslím dobre so Slovenskom a so všetkými ľuďmi, ktorí tu žijú,“ zhrnula.

Potvrdila, že chce počas svojho mandátu často navštevovať aj regióny. Na začiatku ju však čaká viacero zahraničných návštev. V oblasti zahraničnej politiky chce Slovensko reprezentovať ako spoľahlivého, konštruktívneho a predvídateľného partnera.

Kiska odovzdal žezlo Čaputovej. Prezidentka hostila seniorov

Zuzana Čaputová Zdroj: TASR

Andrej Kiska odovzdal palác

Bývalý prezident SR Andrej Kiska úradoval v sobotu v Prezidentskom paláci naposledy. Poobede symbolicky odovzdal palác novej hlave štátu Zuzane Čaputovej. Novú hlavu štátu vítali v Prezidentskom paláci desiatky ľudí. V úrade ju privítali potleskom.

Kiska odovzdal žezlo Čaputovej. Prezidentka hostila seniorov

Zuzana Čaputová Zdroj: TASR

Obed seniorom

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa počas slávnostného obeda so 40 seniormi zaujímala o ich problémy aj aktivity, ktoré organizujú. Hostia prišli z rôznych seniorských organizácií z celého Slovenska. Prezidentka podľa ich slov vie, čo trápi seniorov a je otvorená intenzívnej spolupráci.

„Veľmi si to vážime, je nás tu päť z Pezinka, sme veľmi radi, že sme tu mohli byť s ňou a podporiť ju," povedala pre TASR Alžbeta Strapáková, ktorá vedie v Pezinku spolok Živena. "Rozprávali sme sa o všetkých problémoch, ktoré čakajú nás aj ju. Pani prezidentka to bude mať veľmi náročné, ale budeme jej držať palce, aby všetko zvládla,“ dodala s tým, že s Čaputovou už spolupracovala v minulosti na rôznych projektoch.

Kiska odovzdal žezlo Čaputovej. Prezidentka hostila seniorov

Zuzana Čaputová Zdroj: TASR

„Myslím si, že pani prezidentka vie, čo trápi seniorov,“ dodala Strapáková. Pozvať seniorov bol podľa nej od prezidentky ten najsprávnejší krok. Prezidentka sa podľa Márie Šimnovej rozprávala so seniormi o konkrétnych aktivitách a problémoch, ktoré ich trápia. „Hovorila som s ňou o organizácii Stále dobrí, čo je spolok pre dôchodcov v Bratislave a okolí. ... Pani prezidentka je pre mňa jedna inšpirujúca úžasná žena, nielen pre mňa, ale aj pre všetky generácie Slovákov,“ uviedla pre TASR Šimnová.

Kiska odovzdal žezlo Čaputovej. Prezidentka hostila seniorov

Zuzana Čaputová Zdroj: TASR

Štefan Sulík pricestoval na obed s prezidentkou z Piešťan. Angažuje sa v organizácii AkSen (skratka "aktívny senior", pozn. TASR), ktorá pre seniorov organizuje tanečné či jazykové krúžky a rôzne ďalšie aktivity. "Z jej predchádzajúcich prezentácií viem, že jej veľmi záleží na senioroch, čo sa mi páči, lebo tá podpora je všelijaká. Začalo to týmto a plus to chce viac rozšíriť a zintenzívniť," skonštatoval témy rozhovorov s novou prezidentkou.

Cieľom obeda bolo podľa slov Kancelárie prezidenta SR upriamiť pozornosť na dôležitú a zanedbávanú tému, akou je starostlivosť o starších obyvateľov a obyvateľky Slovenska.

Prečítajte si celý prejav

Vážený pán prezident Kiska,

vážený pán prezident Gašparovič,

vážený pán prezident Schuster,

vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán predseda vlády,

vážený pán predseda Ústavného súdu,

vážené poslankyne a poslanci národnej rady,

vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

excelencie,

vzácni hostia,

drahí spoluobčania.

Keď som sa uchádzala o funkciu prezidentky republiky, často som spomínala, že chcem byť prezidentkou všetkých občanov a občianok. Pred niekoľkými minútami som zložila sľub do rúk predsedu Ústavného súdu a dalo by sa z toho formálne odvodiť, že prezidentkou všetkých občanov už som. Ale bola by to pravda iba formálna, pravda, ktorú nepovažujem za dostatočnú. V tejto slávnostnej chvíli chcem povedať, že sa budem usilovať byť prezidentkou všetkých občanov v inom, oveľa obsažnejšom zmysle.

Ponúkam odbornosť, ponúkam cit a zdravý aktivistický záujem. Ponúkam teda rozum, srdce a ruky. Zložením ústavného sľubu preberám všetky záväzky a povinnosti verejnej služby. Neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť občanom, obyvateľom, Slovensku. V súlade s ústavným sľubom, ktorý som pred chvíľou zložila – budem slúžiť blahu slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike.

Kiska odovzdal žezlo Čaputovej. Prezidentka hostila seniorov

Zuzana Čaputová Zdroj: TASR

Službu, ku ktorej som sa zaviazala, vnímam ako zodpovednosť. Zodpovednosť za riadny a ústavne súladný výkon právomocí, ale zároveň aj ako zodpovednosť za čosi krehkejšie, o čo sa všetci vo verejných funkciách musíme usilovať. A tým je dôvera. Dôvera občanov v nás, ľudí, ktorých si zvolili, dôvera v inštitúcie, v platnosť pravidiel pre všetkých rovnako, dôvera v Slovensko, dôvera v domov. Chcem svojím prístupom prispieť ku konštruktívnej spolupráci, ponúknuť pokojný a vecný tón, nevyhnutnú trpezlivosť a vernosť hodnotám, pre ktoré som do politiky vstupovala. Sľubujem, že sa budem tak, ako doposiaľ, snažiť povzniesť nad osobné útoky a nezabudnúť pri nich, že tu nie som kvôli nim, ale kvôli službe ľuďom.

Svoj mandát budem vykonávať slobodne. Bez podliehania príkazom od kohokoľvek. Jediné príkazy, ktoré ako hlava štátu chcem a budem rešpektovať, mi vyplývajú z ústavy, diktuje mi ich sľub vernosti republike. Dôveru, ktorú som od vás dostala, chápem tak, že dôverujete aj môjmu úsudku, že budem konať podľa svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia.

Kiska odovzdal žezlo Čaputovej. Prezidentka hostila seniorov

Zuzana Čaputová Zdroj: TASR

Slovenská republika a jej občania si zaslúžia, aby každý, kto je vo verejnej službe, pracoval pre občanov, a neslúžil žiadnemu bočnému záujmu, nech už prichádza z ktorejkoľvek strany. Inak sa nám nepodarí dosiahnuť, aby sa Slovensko z toho, akým je, stalo krajinou, akou môže byť. Akou chceme, aby bolo. Lebo som presvedčená, že drvivá väčšina občanov si želá, aby naša republika bola tým najlepším možným Slovenskom.

Vážení prítomní, drahí spoluobčania, spoluobčianky,

keď hovorím o nás, o Slovensku, musím skonštatovať, že sme oveľa vitálnejší, oveľa životaschopnejší, ako si často o sebe myslíme. Netreba chodiť do ďalekej minulosti, stačí si spomenúť, čo sme zvládli, čo sme prekonali len za uplynulých tridsať rokov.

Hoci nie všetci súhlasili so spôsobom rozdelenia Česko-Slovenska, k zodpovednosti za vývoj nášho mladého štátu sa prihlásila celá naša spoločnosť. Po rozdelení federálneho štátu čisté devízové rezervy Národnej banky Slovenska poklesli na jednu tretinu. Ale neskončili sme v bankrote, zvládli sme to.

Pred dvadsiatimi rokmi musela slovenská vláda prijať drastický balíček ekonomických opatrení, aby sa naše hospodárstvo vrátilo do rovnováhy a k udržateľnému rozvoju. Nezamestnanosť sa vtedy dostala nad devätnásť percent, ale sociálne nepokoje neprepukli – ekonomika sa pozviechala, zvládli sme to.

Naši susedia – Česká republika, Maďarsko a Poľsko – mali pred nami niekoľkoročný náskok na ceste do Európskej únie, ale členmi únie a súčasťou schengenského priestoru sme sa stali spolu s nimi. A ako jediní patríme do eurozóny. Zvládli sme to.

Ešte pred pár rokmi sme sa ako verejnosť iba prizerali, ako jedno veľké verejné obstarávanie za druhým vyhrávajú rôzne schránkové firmy neznámych vlastníkov. Dnes máme zákon, ktorý je v odkrývaní vlastníckych štruktúr firiem obchodujúcich so štátom inšpiráciou aj pre iné krajiny. Zvládli sme to!

Kiska odovzdal žezlo Čaputovej. Prezidentka hostila seniorov

Zuzana Čaputová Zdroj: TASR

Naši vedci sú súčasťou viacerých svetových vedeckých tímov, vyvíjame produkty a technológie úspešné aj v medzinárodnom merítku. Naša občianska spoločnosť je aktívna a vyspelá. Vieme si pomôcť navzájom a vieme pomáhať aj vo svete. A to aj napriek tomu, že naše univerzity stále nie sú v rebríčkoch najlepších, start-upom chýba systematická podpora, a občianska spoločnosť aj novinári sú niekedy považovaní za nepriateľov štátu a štátnosti.

Za obzvlášť hodnú ocenenia považujem skutočnosť, ktorá sa vinie celými modernými dejinami Slovenska. K revolučnej zmene režimu v roku 1989, k rozdeleniu federálneho štátu i k ďalším podstatným zmenám v spoločnosti došlo vždy pokojnou cestou. Bez násilia a nepokojov. Aj v krajinách s dlhšou demokratickou tradíciou sa stáva, že ľudia vychádzajú do ulíc s hnevom a svoj nesúhlas prejavujú ničením. U nás k ničomu podobnému nedošlo. Aj minulý rok sa všetky veľké verejné protesty zaobišli bez násilia a boli volaním za prinavrátenie slušnosti do verejného života.

Nielen na to, čo som spomenula, ale aj na mnohé iné veci môžeme byť právom hrdí – čo ale neznamená, že môžeme byť hrdí na všetko. Ak máme úspešne zvládnuť cestu od Slovenska, akým je, k Slovensku, akým by mohlo byť, musíme si otvorene povedať, čo nám v tom pomáha a čo nám bráni.

Vážení hostia, milí spoluobčania,

už pätnásť rokov je naša republika súčasťou európskeho a transatlantického spoločenstva. Spoločenstva slobodných a demokratických krajín. Je to šťastím a výsadou, o ktorej mohli generácie pred nami iba snívať. V našich dejinách sme boli viackrát obeťami veľmocenskej politiky, boli sme včlenení do impérií, kde sa rozhodovalo o nás bez nás. Členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii je našou ponovembrovou slobodnou voľbou. Neveľkému štátu v strede Európy sa nemohlo stať nič lepšie, než to, že patrí do spoločenstva, ktoré spája ekonomickú prosperitu so sociálnou solidaritou, a od každého členského štátu očakáva, že bude dodržiavať princípy medzinárodného práva. Skutočnosť, že sme súčasťou únie, nie je len vecou našej prosperity, ale aj dôležitým príspevkom k našej národnej suverenite.

Ako je Európska únia naším životným a hodnotovým priestorom, Severoatlantická aliancia je naším obranným a bezpečnostným pilierom. Musíme ako krajina urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa tento priestor a jeho oporné piliere uchovali a posilňovali. Je to dôležité aj preto, lebo najdôležitejšie globálne problémy, ktoré sa nás týkajú, nemôžeme vyriešiť iba vlastnými silami a samostatne. Zvládneme ich len v rámci najširšej medzinárodnej spolupráce. Európska únia k tomu môže významne prispieť, lebo jej podstatou je spolupráca medzi štátmi a zlaďovanie národných záujmov v prospech spoločného dobra.

Európa, aj s našou účasťou, by sa mala stať dlhodobým lídrom pri odvrátení viacerých globálnych hrozieb. Aj hrozby, akou je klimatická kríza. Podľa odhadov Svetovej banky by do roku 2050 mohli klimatické zmeny pri nezmenenom trende vyhnať z domovov až 143 miliónov ľudí. Proces globálnej zmeny klímy musíme spomaliť a zvrátiť, lebo v opačnom prípade to môže mať zásadné následky aj pre Slovensko. Vieme, že riešenie globálnej ekologickej hrozby nezávisí iba od nás. Je ale iba v našej moci zásadná zmena prístupu k prírode na Slovensku. Práve v tomto máme príležitosť byť všetci skutočnými vlastencami, bez ohľadu na to, aké je naše názorové, politické či stranícke presvedčenie.

Vážení prítomní, drahí spoluobčania a spoluobčianky,

ak mám hovoriť o tom, čo nám bráni, aby sme Slovensko premenili na najlepšiu možnú krajinu pre jej obyvateľov, spomeniem to, čo považujem za najdôležitejšie.

Hoci od novembra 1989 uplynulo už takmer tridsať rokov a v republike sa veľa zmenilo k lepšiemu, dôstojnosť občanov ešte stále nie je prvým, ani hlavným prikázaním verejného života. Dôstojný život obyvateľov má veľa rozmerov a každý z nich má svoj vlastný príbeh. Tu sú aspoň niektoré z nich.

Ústava Slovenskej republiky hovorí, že „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“. V praxi by to malo znamenať, že nik nie je taký bezvýznamný a občiansky zanedbateľný, aby mohol byť na svojich právach či slobodách ukrátený. Ale malo by to tiež znamenať, že nik nie je ani taký dôležitý a vplyvný, aby stál nad zákonom. Príliš veľa ľudí na Slovensku nadobudlo oprávnené presvedčenie, že toto u nás celkom neplatí. Pocit spoločenskej nespravodlivosti zosilnel a nadobudol dve podoby – podobu volania po zmene a po slušnosti, ale aj podobu hnevu na „systém“. Tento hnev je v mnohom oprávnený, ale keby sme mu ako spoločnosť podľahli, vôbec by sme si tým nepomohli. Hnev ako liek, ktorý sa tu v poslednom čase núka, je v mnohom horší, než choroba, ktorú má odstrániť. Energiu nespokojnosti potrebujeme upriamiť tak, aby Slovensko bolo vždy právnym štátom – nielen podľa ústavy, ale aj v realite. Inštitúcie a ľudia v nich, ktorí si nedokážu poradiť s korupciou alebo nedotknuteľnosťou vybraných osôb, sa musia stať minulosťou. Lebo urážajú základný ľudský cit pre spravodlivosť. Dokázali sme sa už veľmi ďaleko posunúť v transparentnosti, ale zaostali sme, a stále zaostávame v uplatňovaní zodpovednosti. Transparentnosť je len nástroj, dôveru a spravodlivosť treba posilňovať cez skutočnú, a nie zdanlivú zodpovednosť nositeľov moci. Naše inštitúcie na ochranu práva, bohužiaľ, stále nemajú patričnú autoritu, nepožívajú dostatočnú dôveru verejnosti a ani nie sú vždy odolné voči politickým tlakom.

Dôstojný život človeka má nielen svoju právnu, ale aj materiálnu stránku. Niekedy sa až priveľmi tešíme tomu, čo hovoria o zvyšovaní príjmov občanov štatistiky. Tie nespochybňujem, no prinášajú pravdu spriemerovanú, aj z pohľadu ľudí, aj našich regiónov. Je potešiteľné, že priemerná mzda v národnom hospodárstve dynamicky rastie, ale oveľa radostnejšie bude, keď rovnako dynamicky narastie aj počet obyvateľov, ktorí budú môcť zo svojej mzdy viesť dôstojný a plnohodnotný život. A keď sa rovnako rýchlo zníži početnosť skupiny, ktorá sa sama nemôže vymaniť z pásma chudoby. A nevnímajme to, prosím, len ako sociálnu otázku. Pokiaľ tvrdo a obetavo pracujúci človek – učiteľ, farmár, robotníčka vo fabrike, sestrička či lekár – je sotva schopný zabezpečiť základné potreby pre svoju rodinu a číta o majetkových pomeroch ľudí, ktoré nemôžu byť výsledkom ich legálnych príjmov, prestáva veriť v spravodlivosť. Jej absencia v spoločnosti je pritom vždy zdrojom spoločenského napätia, ktoré oslabuje demokratický systém.

Dôstojnosť občana si vyžaduje, aby každý – bez ohľadu na výšku svojich príjmov, na svoj národnostný či etnický pôvod, na príslušnosť ku ktorejkoľvek menšine – mal prístup k potrebnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Vo vzťahu k výzvam, ktorým čelíme a ktoré som tu naznačila, využijem naplno moje právomoci, aby sa situácia zlepšila. Budem sa aktívne zaujímať o nové právne normy, aby prispeli k dôstojnosti života ľudí, ochrane životného prostredia a vyváženiu nezávislosti verejnej moci jej zodpovednosťou. Budem aktívne spolupracovať pri zámeroch nových systémových zmien v oblasti justície. V menovacích právomociach budete mať vo mne garanta menovania iba tých profesionálne a osobnostne najlepších. Chcem byť hlasom tých, ktorých nie je počuť. Nie preto, aby som kričala s nimi, ale preto, aby som pomohla riešiť ich problémy.

Vážení hostia, milí spoluobčania a spoluobčianky,

Slovensko je rozmanitou krajinou. Geograficky, národnostne, kultúrne aj spoločensky. Na pomerne malej rozlohe sa stretáva toľko rôzností, aké nenájdeme ani v omnoho väčších krajinách. Počnúc prírodou, pokračujúc tradíciami, a končiac životnými štýlmi. Nemyslím pritom len odlišný spôsob života v meste a na vidieku, myslím aj životné štýly ovplyvnené rôznymi životnými skúsenosťami. Našich rodičov, ktorí si pamätajú ešte vojny a následné represie komunistického režimu. Nás, ktorí sme zažili eufóriu z konca totality, aj neľahké obdobie rodiacej sa demokracie. Našich detí, ktoré sa už narodili v slobodnej krajine, a pre ktoré je sloboda cestovať taká prirodzená, aký bol vzťah k zemi a pôde u našich rodičov. Keď sa v tejto rôznosti dokážeme rešpektovať v rodine a dokážeme si navzájom priať, dokážme to aj v spoločnosti. Rešpektujme múdrosť a životné skúsenosti našich seniorov, ale aj slobodu a chuť spoznávať u našich mladých ľudí. A tiež kultúru a tvorbu, ktorá k tejto slobode patrí, a ktorá je originálnym prejavom každej jednej generácie. Nepodceňujme jej význam. Tak, ako potrebujú seniori náš záujem, našu pozornosť a naše pochopenie, mladí ľudia potrebujú dostať kvalitné vzdelanie na kvalitných školách a potrebujú dostať príležitosti pre kreativitu, cestovanie a uplatnenie. Je našou povinnosťou dať im ju.

Potrebujeme však prekonať priepasti, ktoré sme v spoločnosti za uplynulé roky vyhĺbili, a to medzi jednotlivými skupinami a názormi, ktoré reprezentujú. Medzi konzervatívnym a liberálnym, mestom a vidiekom, starým a novým, väčšinovým a menšinovým, ku ktorých existencii aj my, politici, nemalou mierou prispievame. Postoj k inakosti, inej tradícii, inej skúsenosti a inému názoru vieme vyjadriť aj bez toho, aby sme siahli na slobodu a dôstojnosť iných. Stačí pri tom nezabudnúť na to, že spoločne sme súčasťou celku, súčasťou ľudskej rodiny. Stačí nezabudnúť na lásku k blížnemu, ktorá je základom rešpektu k rôznosti.

Vážení hostia, milí spoluobčania a spoluobčianky,

slovenská história je históriou plnou zápasov. Zápasu o vlastný jazyk, štátnosť, zápasu o uchovanie viery, o občianske slobody, o uznanie, o viditeľnosť. Každý z týchto zápasov prispel k lepšiemu Slovensku a bol sprevádzaný pozitívnym vlastenectvom a prebúdzaním spoločnosti. Dnes sme svedkami ďalšieho prebúdzania sa spoločnosti – politickej, občianskej, a aj tej nenápadnej a málo viditeľnej mlčiacej väčšiny. Teším sa z každej spontánnej aktivity v prospech svojho susedstva, v prospech mesta, v prospech spoločenstva. Teším sa z návratu každého občana a občianky domov na Slovensko, aj z každej iniciatívy, ktorá o to usiluje. Lebo toto prebúdzanie je hlavne o viere v krajinu, v potenciál ľudí, a v to, čo môžeme spolu dokázať. Nie je len o zomknutí sa k prekonaniu ťažkých časov. K takémuto pozitívnemu vlastenectvu sa hrdo hlásim. Som presvedčená, že máme na to robiť Slovensko každý deň o kúsok lepším. Dá sa to!

Cesta k najlepšiemu možnému Slovensku však nevedie cez žiadne príjemné skratky. To je vždy potrebné si úprimne povedať, aj v takejto chvíli. Ak sa k nemu chceme dostať, musíme celú trasu absolvovať poctivo, krok za krokom, ako občania, obyvatelia a spoločenstvo.

Veľmi si želám, aby to bola naša spoločná cesta. Aby som bola prezidentkou ľudí, ktorí už po nej kráčajú, ale aj tých, ktorí sa k nej pridajú. Aby som mohla byť prezidentkou všetkých občanov a občianok Slovenskej republiky.

Ďakujem. Köszönöm. Ďakuju šumňi. Děkuji. Paľikerav.

Profil Zuzany Čaputovej

Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1996. Počas štúdia i po jeho skončení pracovala na Mestskom úrade v Pezinku, najskôr ako asistentka na právnom oddelení a neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu.

V rokoch 1998 až 1999 absolvovala vzdelávací cyklus Všeobecný manažment - Manažment zmeny a v roku 1999 tréning ARK, s. r. o. - Mediácia, akreditovaný Ministerstvom školstva SR. Bola tiež členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW. „Pôvodne som chcela študovať psychológiu. Považujem za zmysluplné robiť prácu, ktorá je službou niečomu dôležitému. Environmentálne otázky majú blízko k najdôležitejším hodnotám, a to sú život a zdravie. Ako právnička som sa teda začala venovať aj týmto kauzám,“ povedala v rozhovore pre miestny časopis Pezinčan.

Od roku 1998 začala pôsobiť v treťom sektore. Pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít. Od roku 2001 začala spolupracovať so združením Via Iuris, od roku 2010 ako advokátka.

Via Iuris je občianske združenie, ktoré pomáha ľuďom obhajovať svoje práva a zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných. V rámci tejto spolupráce sa Z. Čaputová venovala téme „Verejná kontrola verejnej moci"“ téme „Zodpovednosť verejných činiteľov“, a tiež účasti verejnosti na rozhodovaní o veľkých investičných zámeroch.

Výrazne sa angažovala v kauze pezinskej skládky, ktorá sa začala koncom 90. rokov 20. storočia. Informácia o zámere vybudovať novú skládku vedľa starej a v blízkosti centra Pezinka, sa objavila v roku 1999. Len v prvej etape mala mať skládka plochu jedenásť a pol futbalových ihrísk a hĺbku, ktorá sa rovnala štvorposchodovému domu. Najintenzívnejšie obdobie prišlo od roku 2007 počas integrovaného povoľovania skládky a v roku 2008, keď sa konalo najviac verejných protestov. V roku 2013 Najvyšší súd SR zrušil povolenie na skládku. „Celá naša komunita sa chcela ubrániť ďalšej obrovskej záťaži, ktorú sa nám mocenský valec usiloval nezákonne do mesta pretlačiť. Spojili sme sa a po 14 rokoch sme to vyhrali,“ uviedla vtedy Z. Čaputová.

V roku 2016 jej udelili prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu, nazývanú aj Nobelova cena za ekológiu. Angažovala sa tiež v zbere podpisov pod petíciu požadujúcu zrušenie Mečiarových amnestií. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu Via Iuris a pokračovanie v advokátskej praxi, v rámci ktorej sa naďalej venovala environmentálnym témam.

Právnička a občianska aktivistka Zuzana Čaputová kandidovala na post prezidentky Slovenskej republiky za mimoparlamentnú stranu Progresívne Slovensko. Hárky s viac ako 18.400 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru odovzdala 24. januára 2019. „Aj doposiaľ som sa snažila pomáhať ľuďom, ktorí čelili neprávosti a krivde. Myslím si, že v súčasnosti je potrebné, aby na tomto poste bol prezident alebo prezidentka, ktorý sa zastane ľudí a postaví sa za spravodlivosť,“ uviedla pri tejto príležitosti.

V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 16. marca 2019, sa Zuzana Čaputová umiestnila na prvom mieste so ziskom 40,57 percenta hlasov (870 415 hlasov). Ako uviedla tesne po zverejnení predbežných volebných výsledkov, svoj úspech vnímala „ako veľké volanie po zmene, slušnosti a spravodlivosti“.


Pred druhým kolom volieb si želala férovú kampaň. Avizovala, že sa mieni uchádzať o dôveru voličov aj protikandidátov a pokúsi sa ich presvedčiť o tom, kadiaľ môže viesť cesta z problémov. „Myslím si, že môže viesť cez spoluprácu a slušnosť,“ povedala Zuzana Čaputová. Oficiálnou víťazkou druhého kola prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnilo 30. marca 2019, sa stala Zuzana Čaputová so ziskom 58,4 percenta hlasov. Svoj hlas jej odovzdalo 1.056.582 voličov.