radšej nešli do školy ani do práce a postavili sa do cesty policajtom s obuškami, aby tak vyjadrili nesúhlas so silnejúcim diktátom čínskej komunistickej vlády.
Peking opäť sprísňuje svoju kontrolu nad spoločenským a politickým životom v čiastočne autonómnom území. Hongkong je už niekoľko dní na nohách a ľudia v uliciach demonštrujú za svoje občianske a ľudské práva.
Najnovšie protesty sú jedny z najväčších od roku 1997, keď sa niekdajšia britská kolónia vrátila pod správu Číny. Masové demonštrácie tentoraz vyvolal kontroverzný návrh zákona o extradícii.
Ide o spornú novelu, ktorá by umožnila vydávať z Hongkongu osoby podozrivé zo spáchania trestného činu aj do tých krajín, s ktorými región nemá takúto dohodu, vrátane pevninskej Číny. Práve tam by pritom podozriví mohli čeliť nejasným obvineniam a nespravodlivým súdnym procesom.
„Na demonštrácii sa zúčastnil každý siedmy obyvateľ Hongkongu.“
„Protestujúci sa obávajú, že ide o nepriamy útok na slobodu slova, prejavu a zhromažďovania sa, pretože Čína môže požadovať aj vydanie ľudí, ktorí sú voči nej kritickí. Taktiež sa obávajú, že nový zákon podkope ekonomické základy Hongkongu, pretože sa tým obchádza nezávislý súdny systém, vďaka ktorému sa v meste usadilo množstvo zahraničných firiem,“ vysvetľuje pre .týždeň podstatu problému výskumný pracovník Inštitútu ázijských štúdií (IAS) a doktorand na Hongkonskej univerzite Martin Šebeňa.
Peking tvrdí, že zmena zákona by sa dotýkala len najvážnejších trestných činov, napríklad vrážd. Hongkončania tomu neveria a tvrdia, že zákon v skutočnosti cieli na ľudí, ktorí sú čínskym režimom prenasledovaní z politických dôvodov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.