Video TV Pravda: Cez lávku medzi Švošovom a Hubovou sa nemá chodiť. A predsa… Kto nemá auto, musel by prejsť kilometre, aby sa dostali na druhú stranu Váhu. A tak riskujú svoje životy dospelí, ktorí sa ponáhľajú na vlak či autobus, ale i deti, ktoré idú do školy. Kedy spadne lávka do rieky? Prečo musia tak veľmi riskovať?
Na situáciu v Švošove sme sa išli pozrieť na vlastné oči. Za desať minút, ktoré sme pri lávke strávili, ňou prešlo zhruba dvadsať ľudí. Na lávke je pritom značka so zákazom vstupu a zátarasa v podobe železnej tyče. „Asi sa čaká na nejakú tragédiu. Prechod ponad Váh je tu však nevyhnutnosťou, bez funkčnej lávky sa ľuďom všetko komplikuje. Potrebujeme ňou prechádzať denne,“ hovorí obyvateľ Švošova Jozef Bruk.
„Keď sa to lano úplne prederie, celé to padne do Váhu,“ dodal, ale napriek tomu lávku denne používa. „Robia to všetci od nás aj z Hubovej. Takisto deti dochádzajúce do školy,“ dodal.
„Čo iné máme robiť? Na opravu by mal prispieť štát,“ potvrdili nám niektorí zo skupiny mladých ľudí ponáhľajúcich sa na autobus. Nebojí sa ani ďalší miestny Jozef Ondruš. „Nemám inú možnosť, len šesťkilometrovú obchádzku. To by bolo zdĺhavé, takže naďalej chodievam tadiaľto,“ reagoval pokojne.
Starosta Švošova Milan Široň potvrdil, že problém s lávkou majú už dlhšie. Štát ju postavil v roku 1963, dovtedy tam premávala kompa. Prevážala ľudí, často aj náklad sena, dreva či rôznych mechanizmov.
„Kompa už potom nespĺňala technické ani bezpečnostné požiadavky, takže lavica pre nás bola nutnosťou. Štát ju dal do vlastníctva obce, odvtedy ju používame už takmer šesťdesiat rokov,“ hovorí starosta.
Foto: Archív
O lávku sa pravidelne starajú, vymieňajú dosky, natierajú ju a snažia sa chrániť pred koróziou. Vplyvom času a počasia však nosné časti, čiže laná s tyčami, aj tak hrdzavejú. V roku 2015 dal starosta vypracovať statický posudok. Podľa posudku je lávka v zlom technickom stave a neodporúčajú jej ďalšie používanie.
„Začali sme hľadať možnosti financovania rekonštrukcie. Podľa predbežného rozpočtu by to stálo zhruba 250-tisíc eur, ale z obecných peňazí nemáme ani najmenšiu šancu zabezpečiť to. Veď ročný rozpočet máme 300-tisíc, z toho tretina putuje do základnej školy,“ objasnil Široň. So starostom susednej Hubovej vraj neustále hľadajú iné riešenia.
Snažia sa zohnať sponzorov, no najmä dúfajú, že im na vyriešenie tohto problému prispeje úrad vlády, ktorému už adresovali viaceré listy. „Sme pripravení, aj so zastupiteľstvami, túto situáciu riešiť a v prípade potreby zobrať nejaký úver,“ podotkol.
Široň tvrdí, že „susedia“ používajú lávku dokonca vo väčšom počte ako miestni. „Nedávno som dal urobiť prieskum – od štvrtej ráno do jedenástej večer stál pri moste človek zapisujúci všetkých, ktorí lavicou prechádzali. Celkovo ju v ten deň použilo 419 ľudí, z toho 274, čiže viac ako polovica, smerom z Hubovej,“ povedal. Po vykonanom prieskume ho vraj až zamrazilo, keď si predstavil, že by vzhľadom na frekventovanosť a záťaž lávky mohlo dôjsť k nešťastiu. Zvolal zastupiteľstvo, krízový štáb obce a poslanci odsúhlasili uzavretie nebezpečného úseku.
„Aj voľným okom vidieť, že laná, ktoré ju držia, sú veľmi zodraté. Nikto nevie, či to takto vydrží ešte polrok, alebo o niečo dlhšie,“ vraví Široň. Žiaľ, ľudia sú podľa neho nútení tento priechod využívať aj napriek zákazu. Za vlakovými či autobusovými spojmi do práce a školy musia inak kráčať pešo dlhé kilometre.
„Tí, čo nemajú k dispozícii auto, majú vážny problém. Keď nechcú ísť cez uzavretú lávku, musia šliapať do vedľajšej obce Ľubochňa. Deti od nás tam dochádzajú na druhý stupeň a rodičia im teraz zabezpečujú individuálnu prepravu ráno aj poobede, čo nie je veľmi pohodlné. Pešo by tam však museli denne kráčať šesť kilometrov,“ povedal starosta.
Súčasná lávka v Švošove je lanová konštrukcia s drevenou mostovkou. Nová verzia je navrhnutá z pevných oceľových častí s betónovou mostovkou pokrytou asfaltovým kobercom. Široň vysvetlil, že 73 metrov dlhý a 2,5 metra široký priechod ponad Váh určite nebude v novej podobe žiadnym luxusom. „Rozhodli sme sa pre najlacnejšiu, jednoduchú a modernú alternatívu. V prípade mimoriadnej situácie by tadiaľ mohlo prejsť aj auto záchrannej služby. Samozrejme, prioritne bude určená pre peších a cykloturistov,“ objasnil.
Ak sa im podarí zohnať potrebné peniaze, starosta je pripravený konať a urobiť verejné obstarávanie. Problém obce by tiež radi osobne predniesli premiérovi. Starosta Švošova verí, že finančnú „injekciu“ dostanú. „Ak by nám podstatnou sumou pomohol štát, mohli by sme požiadať o eurofondy, cez ktoré by sme získali 50-tisíc eur. Na päťpercentné spolufinancovanie z celkovej sumy by sme si každá obec, Švošov aj Hubová, zobrali už spomínaný úver,“ uzavrel Široň.