oPeniazoch.sk, BBC Foto: SITA/AP
Symbolov pre spoločnú európsku menu bolo pôvodne niekoľko. Dnes už je ale takmer nemožné vypátrať, ako vyzerá ten, ktorý skončil na druhom mieste v súťaži popularity. Určite je niekde v bruselskom trezore. Ako vlastne víťazný návrh vzišiel?
Euro bolo zavedené ako nepeňažná mena, napríklad v elektronických prevodoch, o polnoci 1. januára 1999. V roku 2001 zaplavilo 14 členských štátov 14,25 miliárd bankoviek a 50 miliárd mincí. Hodnota eura od jeho uvedenia do obehu kolíše podobne ako aj v prípade ostatných mien. V niečom sa ale euro predsa od iných mien odlišuje. Jeho hodnota bola vždy viac než len peňažná. Je naozaj ťažké nájsť inú menu, ktorá by bola „razená“ tak vznešenými ambíciami a politickým idealizmom. A to aj napriek dráme okolo Brexitu a vnútornému napätiu v únii.
Euro patrí k tým novším menám, preto sú desaťročia trvajúce tehotenstvo a ťažký pôrod dôkladne zdokumentované. Je to príbeh o stretnutiach, rokovaniach, zmluvách a ďalších stretnutiach, pri ktorých sedeli takmer výlučne politici a štátni zamestnanci. Názov novej meny bol zvolený v Madride v roku 1995. V skutočnosti ide o návrh belgického učiteľa, ktorého esperantské „euro“ zvíťazilo nad sériou ďalších nápadov. Vrátane neodolateľného Shakespearovského „dukáta“. Rozhodujúcim faktorom bolo, že názov musí byť rovnaký vo všetkých úradných jazykoch Európy a jednotnosť sa považovala za nevyhnutnú identitu.
Na rozdiel od starších menových symbolov, ktoré sa vyvinuli organicky počas stáročí, euro navrhol výbor, ktorý bral do úvahy v skratke tieto tri kľúčové prvky: musí to byť vysoko rozpoznateľný symbol Európy, musí sa dať zaradiť medzi známe už existujúce symboly mien, musí byť esteticky príjemné a jednoduché na písanie rukou. Zostávalo na zamestnancoch Európskej komisie, aby zostavili zoznam viac ako 30 možných návrhov. Tieto boli potom okresané na 10 a predložené verejnosti. Do finále vstúpili dva návrhy, konečného víťaza vybrali predseda Európskej komisie Jacques Santer a Yves-Thibault de Silguy, komisár zodpovedný za hospodárske a finančné záležitosti.
Keď bol víťazný symbol odhalený, v decembri 1996, dnes už zaniknutý denník The European tlieskal od nadšenia, „presný a sebaistý, ako postmoderný praclík“. Iní ho vnímali ako písmeno „C“ rozdelené dvoma horizontálnymi čiarami, inšpirované gréckym písmenom epsilon. Odkaz na kolísku európskej civilizácie zdôrazňoval historickú kontinuitu, zároveň evokuje „E“ ako Európu. Toto klasické prepojenie sa začalo javiť ako irónia, keď v roku 2010 kríza záchrany Grécka ohrozila stabilitu celej eurozóny. Rovnako ako dve rovnobežné čiary prechádzajú stredom, ktoré majú vyjadrovať stabilitu.
Zaujímavá je geometria symbolu. Vyvážená proporcia s farebnými tónmi popredia a pozadia. Keď sa úradníci rozhodli patentovať ho, euro sa stalo prvým svetovým znakom meny chráneným autorskými právami. Zrazu sa musel nový znak začleniť do existujúcich fontov. Počítačové aplikácie mali problém, nový symbol nepoznali, čo vyústilo do chýb pri konverzii, pri ktorých sa namiesto požadovaného symbolu objavil otáznik.
Škoda, že nepoznáme návrh, ktorý skončil na druhom mieste. Akoby súčasný symbol eura bol vždy predurčený na to, aby sa objavil na bankovkách. Aj v rámci verejných prieskumov je veľa nejasností. Koľko občanov EÚ sa k tomu vyjadrilo? A z ktorých národov?
Ozvali sa aj kritici. Symbol pranierovali za jeho podobnosť so starým logom americkej spoločnosti Commodore. Britský devízový špecialista Travelex zašiel ešte ďalej. Tvrdiac, že od roku 1989 používal v obchodnom styku nápadne podobnú značku medzi dcérskou spoločnosťou a jej obchodnými partnermi, zažaloval Európsku komisiu za porušenie autorských práv. Súdny proces o ochrannú známku nakoniec vyhrala komisia. Len o niekoľko mesiacov neskôr, istý Arthur Eisenmenger z domova dôchodcov v južnom Nemecku prišiel s vyjadrením, že to bol on, kto vytvoril symbol pred viac ako 25 rokmi. Údajne v tom čase pracoval ako šéf grafikov pre Európske hospodárske spoločenstvo. Eisenmenger bol poverený dohľadom nad vytvorením hviezdičkovej vlajky EÚ a značky kvality „CE“ pre európsky spotrebný tovar. To on vytvoril znak eura, pričom tvrdil, že šlo o znak pre Európu všeobecne. „V tom čase som na euro nemyslel, ale len na niečo, čo by symbolizovalo Európu,“ povedal pre The Guardian.
Bez ohľadu na to, kto tento, za jedinú noc preslávený symbol navrhol, spoločne s vlajkou a hymnou únie, dokázal presiahnuť svoj praktický účel a objavuje sa ako ikona európskeho projektu. Pravdepodobne zatiaľ posledným dôkazom úspechu je, že ako pretrvávajúci symbol sa objavuje aj na plagátoch volajúcich po Brexite.
