1. Nepoznáte nároky rastlín
Zavlažovanie patrí k záhradníckym úkonom, ktoré nemožno zovšeobecniť, lebo požiadavky rastlín sa líšia. Dôležité je preto vedieť, čo pestujete a podľa toho pristupovať k dávkam vody.
Pri vlhkomilných rastlinách nemôžete s ďalším zavlažovaním čakať, kým pôda uschne. Zalievať treba ešte stále mierne vlhkú pôdu tak, aby nikdy úplne nepreschla. Zo zeleniny to ocení napríklad zeler, kapusta, kel, fazuľa či cvikla, no platí, že aj pre ne je oveľa vhodnejšie výdatnejšie jednorazové zavlaženie ako veľa malých dávok v krátkom časovom rozmedzí.
Polievanie suchomilnej zeleniny, ako je cibuľa, cesnak či hrach v čase, keď je pôda ešte vlhká, je chyba, ktorú pocítite pri zbere nekvalitnej úrody – cibuľa zahníva, zle vyzrieva, rozpadáva sa, praská, hrach vo zvýšenej miere napádajú hubové choroby.
2. Nepoznáte vlastnosti pôdy
Hoci prioritne zavlažujete rastliny, robíte to prostredníctvom pôdy, čo znamená, že musíte poznať jej vlastnosti, lebo len tak bude závlaha efektívna. Určite sami uznáte, že nie je jedno, či je pôda v záhrade rýchlo vysychavá, priepustná alebo zamokrená.
Pri zavlažovaní ťažkých, ílovitých pôd, do ktorých voda vsakuje ťažko a veľmi pomaly, treba voliť menšie dávky vody a zalievať v kratších časových intervaloch, inak dôjde k zabahneniu a k takzvanému vymokaniu rastlín.
3. Nevyužívate nástielku
Ak povrch zeleninových hriadok či okrasných záhonov nasteliete vhodným materiálom, udrží časť nadbytočnej vody, eliminuje rozplavovanie jemnozeme po povrchu pôdy, obmedzí vyparovanie – spomalí vysychanie pôdy – a zároveň zabráni nadmernému zabahňovaniu počas letných búrok.