Pre oboch to bol prvý Stanley Cup. Ale zatiaľ čo Bouwmeester musel na tento okamih čakať veľmi dlho, Robert Thomas sa k úspechu prepracoval expresne rýchlo. Ešte ako 19-ročný nováčik (20 rokov oslávi v júli) bol členom víťazného tímu. Navyše takého, ktorý získal Stanley Cup po prvýkrát vo svojej histórii, ktorý na tento okamih čakal viac ako 50 rokov a ktorý ešte v polovici sezóny bol na samom chvoste 31-člennej tabuľky. Vo finále síce odohral iba 2 zo 7 zápasov. O tie zvyšné ho obralo zranenie zápästia. Nič to však nemení na tom, že aj jeho meno bude vyryté na slávnej trofeji.
Tento hráč je ale na úspechy zvyknutý. Ani nie tak na tie individuálne, ako na tímové. V sezóne 2015/2016 bol členom juniorského tímu London Knights, ktorý nielenže získal titul šampióna OHL, ale triumfoval aj v turnaji o Memorial Cup. V sezóne 2017/2018 sa opäť radoval zo zisku titulu OHL. S tým, že ho vyhlásili za najužitočnejšieho hráča playoff (Wayne Gretzky 99 Award). Tentokrát už ale ako hráč klubu Hamilton Bulldogs, kde pôsobil aj slovenský útočník Marián Studenič. Memorial Cup nezískali, skončili v semifinále. Thomas získal aj zlatú medailu s tímom Kanady na juniorských MS. Špecializovaný portál Eliteprospects má pri jeho mene uvedené aj titulu v žiackych vekových kategóriách. Takže ak si to zhrnieme od roku 2012 do roku 2019 získal 6 majstrovských titulov vrátane toho najcennejšieho v podobe Stanleyho pohára. Začiatok kariéry, ktorý mu môže kde kto závidieť.

A potom je tu Jay Bouwmeester. 35-ročný veterán, ktorý sa môže pochváliť členstvom v prestížnom Triple Gold Club. Na medzinárodnej úrovni veľmi rýchlo začal zbierať úspechy. V roku 2003 zlato na MS, v roku 2004 ďalšie zlato (víťazný gól vo finále) plus zlato zo Svetového pohára. V roku 2014 k tomu pridal zlato z olympiády a v roku 2016 druhé víťazstvo Svetového pohára. Ako hráč Kanady to mal v tomto smere o niečo jednoduchšie, ako reprezentanti iných krajín.
Ale čo sa týka klubových úspechov, tam bola bilancia dlhé roky žalostná. V juniorskej lige WHL pôsobil 3 plné sezóny. Ale bez jedinej účasti v playoff. V roku 2002 bol draftovaný v 1. kole z celkovej 3. pozície klubom Florida Panthers. A hneď potom aj vykorčuľoval na ľad NHL. Panteri však mali v tých časoch slabú zostavu. Bouwmeester tam pôsobil od sezóny 2002/2003 do sezóny 2008/2009. Klub ani v jednom ročníku nedokázal postúpiť do vyraďovacej časti. Dokonca ani v AHL. Počas výluky v sezóne 2004/2005 hral najskôr za klub San Antonio Rampage. Potom ale zmenil dres a prestúpil do Chicaga Wolves. S nimi sa dostal až do finále, kde však veľmi rýchlo prehrali.
V júni 2009 vymenili práva na jeho osobu do Calgary Flames a krátko na to podpísal s nimi 5-ročný kontrakt. Obrana plameňov sa v tom čase zdala byť mimoriadne kvalitná. Bouwmeester, Mark Giordano, Dion Phaneuf a Robyn Regehr tvorili silné kvarteto, kde každý mohol hrať v prvej obrane. Ale akosi to nefungovalo. Trikrát za sebou ani len nepostúpili do playoff. Takže ďalšie stratené roky pre tohto obrancu. Plamene nepostúpili do playoff ani v sezóne 2012/2013 a ani v sezóne 2013/2014. Ale hráč o ktorom hovoríme bol 1. apríla 2013 vymenený do St. Louis Blues. Do Calgary putovali Mark Cundari, práva na brankára Retu Berra a výber v 1. kole draftu 2013 (Émile Poirier). Pre zaujímavosť dodáme, že táto výmena dopadla pre plamene katastrofálne. Ani jeden z tejto trojice sa tam nedokázal usadiť a veľmi rýchlo as z klubu porúčali.
Jay Bouwmeester si tak konečne mohol zahrať zápasy playoff. Tím St. Louis Blues si zabezpečil účasť vo vyraďovacej časti 3 zápasy pred koncom základnej časti. Pre tohto obrancu to bol zápas číslo 762 v NHL. Tak dlho mu trvalo, kým sa v tejto súťaži mohol po prvýkrát zúčastniť aj zápasov druhej časti sezóny. V tejto štatistike sú pred ním už len dvaja hráči. Olli Jokinen (799 zápasov) a Ron Hainsey (907). Jay Bouwmeester bol následne 5-krát účastníkom playoff. Ale bez zisku pohára. V sezóne 2017/2018 sa dokonca ani nekvalifikovali. Až prišla rozprávková sezóna 2018/2019, ktorá všetko zmenila.