ŠPORT: HC SLOVAN - HK SOCHI

Eva už roky bojuje s cukrovkou. Paradoxne robí zdravotnú sestru na diabetológii, teda život pacientov, s ktorým sa deň čo deň stretáva, prežíva na vlastnej koži.

Vyhladovaná Eva Niznerová bola vždy športovo založená. Rekreačne robila atletiku, volejbal, basketbal, bicyklovala, lyžovala a plávala. Všetko sa však zmenilo, keď v osemnástich rokoch nastúpila na vysokú školu. „Prišlo to náhle. Na škole som bola len dva týždne, keď mi diagnostikovali cukrovku. Počas dvoch mesiacov v nemocnici som schudla pätnásť kíl, až som vážila len štyridsaťštyri kíl. Bolo to doslova na hranici prežitia,“ opisuje Eva neľahké chvíle.

V strehu A v rozprávaní pokračuje: „Odvtedy som na inzulíne. Najskôr to boli inzulínové perá, posledné roky mám inzulínovú pumpu. Pumpa však nie je umelý pankreas, funguje ako individuálne nastavená 24-hodinová infúzia.“ Pumpa nedokáže reagovať úpravou množstva dávkovania na hladinu cukru v krvi, na to musí stále dávať pozor Eva. Hovorí, že ak chce žiť ako zdravý človek, potrebuje poznať reakcie svojho tela.

Počúvať telo Každý pacient s diabetom by mal rozumieť tomu, ako telo reaguje na záťaž. Mal by vedieť predvídať, čo sa pri fyzickej námahe môže stať. „Ide o sebadisciplínu, dodržanie primeranej úpravy režimu a hlavne o vlastné skúsenosti,“ vysvetľuje Eva a dodáva, že s rešpektom k vlastnému telu dokáže prekonávať méty, na ktoré si netrúfajú ani mnohí zdraví ľudia.

Správna motivácia Dnes je Eva priam nezastaviteľná. Prijala manželovu výzvu behať napriek tomu, že práve beh a maratóny boli niečo, čo si nevedela predstaviť ani len vo sne. „Ty to nikdy nedokážeš,“ podpichol Evu manžel, keď sa tri roky snažil motivovať ju, aby začala behať. „Neustále som mu hovorila, že budem robiť všetko, ale beh určite nie. Tou jedinou vetou ma však tak vyprovokoval, že som sa rozhodla dokázať mu opak.“

Kilometre v nohách A oplatilo sa. Zdravotná sestra na diabetológii, ktorá má sama cukrovku, si beh tak zamilovala, že dnes nabehá desiatky kilometrov týždenne a svoje hranice stále posúva. Má v nohách mnohé tréningové polmaratóny a jej snom je raz zabehnúť s diabetom aj maratón. Pri športovaní jej pomáha manžel. „Je môj strážca, motivátor a rekreačný spolubežec. Dlho hľadal spôsob, ako ma k behu priviesť. Keď sa mu to napokon podarilo, bolo to pre mňa úžasné zistenie, že zvládnem behať dlhé vzdialenosti aj s glukomerom.“

Prvý polmaratón Začiatky však boli ťažké, preto si Eva stanovovala čiastkové ciele. Najskôr ju tešili dva odbehnuté kilometre, neskôr päť. Až zistila, že dokáže oveľa viac. Spýtala sa teda trénera, či by mohla behať aj dlhšie vytrvalostné behy. Povedal áno. Prvé úspechy nenechali na seba dlho čakať a v roku 2014 zvládla prvý polmaratón. „Zažila som, ako sa cíti nadšený športovec. Endorfíny v krvi a neopísateľný pocit šťastia, keď dobehnete do cieľa – to je to, čo ma ťahá stále vpred.“

Výzvy prijíma V rámci ďalšej výzvy, pri ktorej išlo o motiváciu nabehať za týždeň čo najviac kilometrov, prekvapila Eva samu seba. „Za šesť dní som zabehla tri polmaratóny a medzitým desaťkilometrový beh. Každý deň bol pre mňa prekvapením, že vládzem a nemám s tým problém,“ hovorí o nových skúsenostiach s vytrvalostným behom a posúvaní vlastných hraníc. Podobná výzva pred dvoma rokmi ukázala ďalší posun, keď za osem dní zvládla 155 kilometrov.

Zvládne to? Vtedy z nadšenia vznikol nový sen, že by raz chcela zabehnúť maratón. Nechce však ísť do rizika, pretože, ako sama hovorí, nie je umenie postaviť sa na štart, ale omnoho dôležitejšie je bezpečne dobehnúť do cieľa. Eva hovorí: Ešte potrebujem čas, počúvam rady svojho trénera i lekára. Je jedno, či to bude o pol roka alebo o päť rokov. Ak budem na to pripravená a zdravie mi to dovolí, určite to raz skúsim...“ Nástup diabetu 1. typu je preto taký dramatický, lebo organizmus nevie fungovať bez inzulínu, ktorý si už nedokáže sám vyrábať. Keď ho nemá, bunky hladujú a výsledkom je celkový rozvrat. Eva sa z najhoršieho dostala, no musela si zvyknúť na dávkovanie inzulínu, upraviť stravu, prispôsobiť životný štýl. A cukor v krvi si musí strážiť celý život. Autor: Marcela Martinková Foto: Michal Smrčok, archív E. N.

Napriek cukrovke športovkyňou: Bratislavčanku Evu zachránil beh

Výber pre vás