Námietky k projektu vzniesli dve mestské komisie, a to kultúrna komisia a komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby. Ako podotýkajú, z prvých vizualizácií si poslanci odniesli prevažne kladný dojem, zároveň však konštatujú, že prezentácie projektu nenahrádzajú odborný dialóg k otázkam, ktoré stále považujú za otvorené.
Komisie poukazujú, že platná výšková regulácia v centrálnej mestskej oblasti (v pamiatkovej zóne) je 21 metrov. "Preto je otázne, prečo zámer počíta s budovami do výšky 166,5 m. n. m., čo znamená výšku budov 26,5 metra, upozorňujú. Samotné záverečné stanovisko z roku 2008 je podľa komisií 11 rokov staré, takže celkom nezodpovedá súčasným poznatkom ani plánovanej výstavbe. Navrhovaná zeleň podľa nich nepredstavuje dostatočný súlad s opatreniami na boj proti klimatickým zmenám. Upozorňujú taktiež, že tretia etapa projektu navrhuje stavbu budovy na mieste, kde zakryje veľkú časť priehľadu na Dóm sv. Martina z nových ulíc zo strany Vydrice. Žiadajú tiež odbornú diskusiu o tom, akým spôsobom budú využívané a vystavované historické a kultúrne pamiatky na území Vydrice.
Koncom mája prijalo mestské zastupiteľstvo uznesenie, v ktorom požiadalo primátora Bratislavy Matúš Valla, aby uplatnil za hlavné mesto tieto námietky ako účastník stavebného konania a aby vyvolal rokovania s investorom. Taktiež aby primátor zorganizoval verejnú diskusiu, na ktorej developer bude prezentovať svoj zámer. Uznesenie podporilo 21 mestských poslancov, siedmi sa zdržali hlasovania a 17 poslancov bolo počas hlasovania v sieni neprítomných. Nikto nehlasoval proti uzneseniu.
Vallo však toto uznesenie následne nepodpísal. Vedenie mesta argumentuje tým, že zastupiteľstvo nemôže primátora zaviazať k uplatneniu pripomienok. „Informoval o tom aj predkladateľov materiálu s tým, že čo sa týka samotného obsahu uznesenia, t. j. zvolaniu verejnej diskusie a vyvolaniu rokovania s investorom o pripomienkach mesta, v tomto bude primátor ďalej konať,“ povedal pre TASR hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Developer deklaruje, že riešenie aktuálneho návrhu projektu Vydrica dodržiava výškové limity územného plánu zóny a územného rozhodnutia. Tento fakt podľa neho potvrdilo aj hlavné mesto svojím záväzným stanoviskom v územnom konaní, spolu so stavebným úradom Staré Mesto vydaním právoplatného územného rozhodnutia.
„Nejde o iný projekt, prezentovaný návrh Vydrice vychádza z identického a právoplatného územného rozhodnutia. Samotné záverečné stanovisko EIA je zo zákona platné, pokiaľ sa v období jeho platnosti začne konanie o umiestnení stavby. Toto konanie sa začalo počas platnosti záverečného stanoviska a ukončilo sa vydaním územného rozhodnutia v roku 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť v roku 2013. Celá stavba už bola posudzovaná v procese EIA,“ povedal pre TASR predseda predstavenstva Vydrica Development Peter Kavecký.
Výsledkom posudzovania je podľa neho platné záverečné stanovisko a následne právoplatné územné rozhodnutie. V ďalšom procese stavebného konania budú celú projektovú dokumentáciu posudzovať ďalšie kompetentné orgány. „Počas všetkých stavebných a výkopových prác je na pozemku Vydrice prítomný archeológ, ktorý by prípadné nálezy adekvátne zabezpečil. Intenzívne komunikujeme aj s Krajským pamiatkovým úradom Bratislava a mestským ústavom ochrany pamiatok. V rámci verejných priestorov sa snažíme zachovať čo najviac historických fragmentov podľa pokynov pamiatkarov,“ povedal Kavecký. Ako tvrdí, environmentálne a systémové opatrenia na boj proti klimatickým zmenám sú súčasťou projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. „Súčasné udržateľné ekologické opatrenia patria v projekte Vydrica medzi naše priority,“ deklaruje. Projekt plánujú začať budovať v budúcom roku.