Pokušenie umierneného konzervatívca

O takomto čase presne o týždeň čerstvý exprezident Andrej Kiska oznámi, ako sa volá jeho strana a kto všetko ju tvorí. Už vieme, že vznikajúca strana sa deklaruje ako centristická s ambíciou výrazne osloviť konzervatívnejších voličov, minulý týždeň sme ochutnali predkrm.

28-ročný Juraj Šeliga ako jeden z prvých oznámil, že aj on je v projekte Kiska +1, rozdával rozhovory pre Aktuality.sk, Denník N a hodinu a štvrť bol hosťom Lampy.

Spoluorganizátor protestov Za slušné Slovensko sám seba niekedy predstavuje aj tým, že je katolík z Oravy, rovnako sa hlási k tomu, že je súčasťou kresťanského intelektuálneho spoločenstva okolo Kolégia Antona Neuwirtha, v eurovoľbách hlasoval za Miriam Lexmannovú na kandidátke KDH. Napokon, už dlhšie sa špekulovalo, že práve on bude jednou z dvoch-troch tvárí, ktorá v novej Kiskovej strane zastúpi konzervatívne krídlo.

Juraj Šeliga sa odpromoval v tomto duchu, definoval sa ako umiernený konzervatívec, rovnako tak vníma aj Andreja Kisku a aj to údajne zavážilo pri jeho rozhodnutí vstúpiť do politiky po Kiskovom boku.

Na svojom facebooku Šeliga vyzdvihol, že Kiska sa nesnaží byť „ani fundamentalista, ani extrémny liberál“, v Lampe sa však venoval len prvej skupine, kritizoval, že konzervativizmus sa zredukoval na dve témy a viac sa rozhovoril o potratoch.

„Som na strane života, akurát nebudem búchať po stole a zakazovať a posielať do väzenia za to, čo žena urobí v ťažkej situácii, keď je to brutálne intímna vec.“ Ďalej hovoril, že treba vytvárať podmienky, aby ženy na potraty nechodili, lebo nie je cestou „prísť a povedať, že brutálne to zakazuje“, „zákazmi vylievame z vaničky dieťa aj s vodou, zákaz nič nerieši“, „úplne chápem, že cirkev to tvrdo hovorí, že takto to je a potrat nikdy, ja však nie som kňaz, ale idem sa uchádzať o nejaký mandát.“

Šeligove slová sú v niečom ozvenou spred 20 rokov. Mladí kresťanskí demokrati, hovorilo sa im aj Dzurindova mládež, ktorí sa postupne emancipovali od domovského KDH, zastávali názor, že ak chcú kresťania prebrať moc, musia riešiť skutočné problémy ľudí a neobťažovať ich témami ako interrupcie.

Ústup z pôvodnej kádeháckej DNA si vcelku logicky zdôvodňovali tým, že keby tak Mikuláš Dzurinda neurobil, nezískal by potrebnú popularitu a moc, krajina by neprešla potrebnými reformami a nevstúpila by tak skoro do EÚ a NATO.

SDKÚ o týchto témach pragmaticky mlčala, nechcela strašiť potenciálnych voličov, dôvody, pre ktoré strana vznikla, boli predsa moc, úspech a reformy. Na druhej strane, keď prišlo na hlasovanie, tretina poslancov strany – všetko bývalých kresťanských demokratov – hlasovala v parlamente za výrazné obmedzenie potratov. A hoci sa sám Dzurinda téme vyhýbal ako čert krížu, keď už bol nútený odpovedať, aspoň naznačil svoju súkromnú výhradu: „Som proti bezbrehým a neodôvodneným nijako neregulovaným interrupciám.“

Hoci Juraj Šeliga minulý týždeň iniciatívne rozprával o potratoch viac než Dzurinda kedykoľvek predtým, nedokázal vysloviť ani len vetu tohto typu.

Problém potratu zredukoval na čierno-bielu dilemu „láskavá pomoc verzus brutálny zákaz“, pričom on je, samozrejme, za pomoc a, samozrejme, aj on je proti potratom. To všetko sú rovnaké slovné obraty, aké používajú aj najzanietenejší prívrženci slovenského interrupčného zákona, teda aj Šeligovi „extrémni liberáli“: Veď aj my sme rovnako ako proliferi absolútne proti potratom, ale fundamentalistické zákazy nič neriešia.

Juraj Šeliga takisto problém potratu delegitimizuje z verejného priestoru ako náboženskú agendu, ako vraví, prináleží cirkvi a kňazom, nie im, politikom.

To, čo najviac vyrušuje, však nie je ani tak pragmatizmus nastupujúceho mladého politika, ktorý si nechce príliš komplikovať kariéru. Väčšmi zaráža argumentačná plochosť aj mediálna konformnosť.

Bolo to predsa prostredie mladých ľudí z Kolégia Antona Neuwirtha (KAN), ktorí na rozdiel od staršej generácie katolíckych proliferov zdôrazňovali, že ochrana nenarodeného života v prvom trimestri nie je zďaleka len vecou náboženského cítenia, ale vecou základného ľudského práva.

Filozofi či právnici z KANu sa usilovali tému potratov sekularizovať a presviedčať verejnosť, že v otázke potratov nejde o spor konzervatívcov a liberálov, ako sa to dlho prezentovalo – pretože postoj mnohých liberálov, ktorí si želajú čo najvoľnejšiu úpravu interrupčnej legislatívy, v skutočnosti nie je liberálny, ale neľudský.

Prvý absolvent KANu vo vysokej politike však celý tento intelektuálny posun s neznesiteľnou ľahkosťou odignoroval a o potratoch hovorí triviálnym jazykom, aký sa používal dávno pred touto debatou, pred 10, 20 či 30 rokmi.

Je pravdou, že viacerí kresťanskí konzervatívci zredukovali celý svet na dve témy, čím zbierajú lacné body vo svojom voličskom gete a najmä zakrývajú svoju nemohúcnosť v iných témach.

Ale „umiernený konzervativizmus“ Juraja Šeligu nie je žiadnym východiskom z tejto krízy. Je jej naplnením.