S ružencom za volebnými víťazstvami. A proti pápežovi

Miláno, Piazza Duomo, 18. máj. „Zverujem Taliansko, svoj a váš život Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, ktoré nás – som si istý – dovedie k víťazstvu,“ nesie sa milánskym námestím mohutný hlas rečníka, ktorý gestikuluje s ružencom v ruke.

Nenechajte sa zmiasť, nejde o náboženské zhromaždenie, ale o predvolebné stretnutie nacionalisticko-populistického hnutia Európa národov a slobody pod vedením Francúzky Marine Le Penovej a Taliana Mattea Salviniho.

Práve taliansky vicepremiér a minister vnútra je tým rečníkom, ktorý prehovára z tribúny za nadšeného potlesku Borisa Kollára a tisícok ďalších podporovateľov.

Kým Kollárovmu hnutiu politické navrávačky s Le Penovou a Salvinim nič nepriniesli a v eurovoľbách pohorel, jeho čerstvé politické idoly slávili úspech. Aj keď – ako napísal kolega Martin Hanus – nie v takom rozsahu, ako pôvodne dúfali.

Prečítajte sa
Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie sa zasväcoval aj KotlebaZdieľať

Nič to však nemení na tom, že Salvini za jediný rok absolútne ovládol politickú scénu na Apeninskom polostrove. Kým pred rokom mu v parlamentných voľbách dalo svoj hlas 17 percent voličov a jeho Liga skončila na treťom mieste (za populistickým Hnutím piatich hviezd s 32 % a stredo-ľavou Demokratickou stranou s 18 %), v eurovoľbách Liga svoj volebný zisk zdvojnásobila a získala 34 percent hlasov.

Až za Salvinim sa umiestnila Demokratická strana (23 %) a Hnutie piatich hviezd, ktoré padlo na 17 percent.

Nakoľko pomohli Salvinimu k úspechu katolícki voliči a čo vravia na jeho ružencové zanietenie cirkevné špičky?

Salvini medzi katolíkmi bodoval

Povolebné dáta agentúry IPSOS ukázali, že Salvini v eurovoľbách posilnil svoje pozície medzi praktizujúcimi katolíkmi, teda tými, ktorí do kostola prichádzajú aspoň raz za týždeň. V Taliansku je to asi štvrtina obyvateľstva.  

Tretina praktizujúcich katolíkov, ktorí sa na eurovoľbách zúčastnili, dali svoj hlas práve Salviniho Lige. Za ňou skončila Demokratická strana (27 %), Hnutie piatich hviezd (14 %) a Berlusconiho Forza Italia (10 %).

Zároveň však treba dodať, že praktizujúcich katolíkov prišlo k volebným urnám o šesť percent menej, ako bola priemerná účasť (48 % verzus 54 %).

Hoci podpora Salviniho je medzi praktizujúcimi katolíkmi stále minoritnou záležitosťou, treba dodať, že za uplynulý rok výrazne stúpla.

V parlamentných voľbách v marci 2018 pri vyššej volebnej účasti (58 %) skončila Liga až na štvrtom mieste – volilo ju necelých 16 percent praktizujúcich katolíkov. Najviac hlasov dali Hnutiu piatich hviezd (31 %), Demokratickej strane (22 %) a Berlusconimu (viac ako 16 %).

Či Salvinimu k volebným ziskom pomohla náboženská rétorika, v ktorej pokračoval aj na povolebnej tlačovej konferencii, kde opäť dvíhal a bozkával ruženec, ťažko povedať.

Sám sa netají tým, že Panna Mária či svätí – počas mítingu v Miláne došlo aj na zvolávanie svätých patrónov Európy – sú preňho skôr záležitosťou kultúrnej identity ako osobnej viery.

Používanie náboženskej rétoriky pritom Salvinimu pomáha nielen pri vyhraňovaní sa voči nenávidenému bezbožnému Bruselu, ale aj voči slabnúcemu koaličnému partnerovi, laicistickému Hnutiu piatich hviezd, ktorého by najradšej povalil a obsadil premiérsky post.

Vatikán volí opatrný tón

Napriek ružencu v ruke to však Salvini nemá s cirkvou ľahké. Ba práve naopak, zložitý vzťah s Vatikánom a Talianskou biskupskou konferenciou si ešte viac skomplikoval.

„Zvolávať Boha kvôli sebe samým je vždy veľmi nebezpečné. Nikto si nemôže privlastňovať kresťanské hodnoty,“ reagoval na Salviniho kardinál Angelo Bagnasco, bývalý predseda talianskych biskupov, ktorý predsedá Rade európskych biskupských konferencií.

„Katolíci, ak milujete kresťanstvo, nemlčte, protestujte!“ apeloval na Twitteri známy teológ a zakladateľ mníšskej komunity v Bose Enzo Bianchi.

V podobnom duchu reagovali vplyvné katolícke médiá – denník Avvenire, ktorý vydávajú talianski biskupi, a týždenník Famiglia cristiana.

A čo Vatikán? Štátny sekretár Pietro Parolin síce poznamenal čosi o riziku zneužívania náboženských symbolov, ale to bolo asi tak všetko.

No a keď sa na Salviniho opýtali pápeža Františka počas tlačovej konferencie pri návrate z Rumunska, ten rovno tému zahovoril. Dokonca naznačil, že ak by taliansky vicepremiér požiadal o audienciu, tak by sa s ním stretol.

Salvini pritom dlhodobo Františka radí medzi vítačov migrantov a kritizuje ho, že na rozdiel od svojich predchodcov Benedikta XVI. a Jána Pavla II. nejaví záujem o obranu kresťanských koreňov Európy.

Ako upozornil portál Vatican Insider, Salviniho najbližšími spojencami v cirkevných kruhoch sú práve kritici pápeža Františka, tradicionalisti (napr. Nadácia Lepanto) až sedevacantisti. Tieto skupiny majú momentálne svoje zastúpenie aj vo vláde v osobe ministra rodiny Lorenza Fontanu, ktorý sa neskrýva obdivom k Putinovmu Rusku.  

Ak to ale Salvini myslí s víťazstvom v (predčasných) voľbách vážne, nad opatrne podanou rukou pápeža Františka bude musieť uvažovať. Talianske reálie totiž nepustia, od premiéra sa korektný vzťah s Vatikánom jednoducho očakáva.

Bannonova akadémia v Taliansku (zatiaľ) nebude

Aj dianie okolo Salviniho ukazuje, ako sa talianska pravicová politika v poslednom období odklonila od smeru, ktorý jej v minulosti vytýčili kresťanskodemokratické osobnosti ako Alcide De Gasperi, Giorgio La Pira či Igino Giordani.

„Politika musí byť laická. Som duchovným synom Giorgia La Piru, ktorý keď robil mítingy a hovoril o spoločenských a politických témach, nemiešal veci, pretože mal jasný pohľad na to, čo je úlohou politiky a aké je poslanie kresťanského učenia,“ povedal v rozhovore pre Vatican Insider kardinál Gualtiero Bassetti, predseda Talianskej biskupskej konferencie.

Práve kvôli miešaniu politicko-straníckych požiadaviek a náboženských hodnôt mal Vatikán problém jednoznačne sa postaviť za nedávne pro-family podujatie vo Verone, na ktorom bol jedným z hlavných rečníkov práve Salvini.

Na podobnom základe sa pritom usiluje vybudovať európske nacionalisticko-populistické hnutie s účasťou Salviniho Ligy bývalý politický stratég Donalda Trumpa Steve Bannon, ktorý svoje aktivity presunul z USA na starý kontinent.

Reportáž o plánovanej Bannonovej akadémii v talianskom kláštore.

Svoju rolu v tomto projekte mala zohrávať aj akadémia pre mladých lídrov, ktorej sídlom mal byť stredoveký kláštor Certosa di Trisulti, ktorý je od Ríma vzdialený asi hodinu a pol cesty autom.

Za vznikom akadémie stojí inštitút Dignitatis Humanae, na ktorého založení sa podieľal samotný Bannon a v ktorom pozíciu predsedu dozornej rady zastáva kardinál Raymond Leo Burke, jeden z najhlasnejších kritikov pápeža Františka.

„Projekt je založený na podpore západnej civilizácie a jej židovsko-kresťanských základov podľa nacionalisticko-populistického myslenia rozvinutého Bannonom,“ povedal v rozhovore pre denník La Stampa riaditeľ inštitútu Benjamin Harnwell, podľa ktorého médiá píšu o Bannonovi nepravdy.

„Vo svojich slovách je zakotvený v učení cirkvi a aj jeho populizmus je zameraný na myslenie, ktoré je veľmi kresťanské,“ vyhlásil Harnwell o Bannonovi.

Štart akadémie naplánovaný na leto sa ale zrejme výrazne oddiali. Môže za to talianske ministerstvo kultúry ovládané Hnutím piatich hviezd, ktoré nečakane zrušilo prenájom kláštorných priestorov. Dôvodom má byť podľa denníka La Repubblica nedodržanie podmienok nájomnej zmluvy zo strany inštitútu Dignitatis Humanae.

Bannonove plány však takáto malichernosť určite nezastaví. Možno len urýchli Salviniho rozhodnutie povaliť Hnutie piatich hviezd, ktoré je mu už len na príťaž, a prevziať moc na Apeninskom polostrove naplno do svojich rúk.

A možno pre to obetuje aj fotku s pápežom.